V.

87 5 1
                                    


Mám dnes jedno jednanie a chcem sa ísť pozrieť na dom. Za hodinu majú prísť Tomlinsonovci. Dúfam, že to stihnem, nerád by som meškal. Rozmýšľal som nad dneškom. Vybral som si zo skrine čiernu košeľu, prúžkované cigaretové nohavice a nato som si dal také isté sako, ako boli nohavice. Do vreciek som natlačil kľúče a mobil. Rozlúčil som sa s Anne a nasadol som do môjho čierneho auta.

Dostal som sa k veľkej budove, kde sa mala schôdza odohrávať. Podpisovali sme nejaké veci ohľadom domu s majiteľom a rozprávali sa. Celé to trvalo skoro hodinu, takže mi bolo jasné, že nič nestíham.

Aj keď som nestíhal, tak som si povedal, že ten dom pôjdem aj tak pozrieť. Odomykal som dvere a vtedy mi skoro sánka spadla.

,,Wau...to je nádherné!"  Povedal som hľadiac na miestnosť.

,,Oh...Dobrý deň pán Styles."  Ozvalo sa z gauča.

,,Dobrý! Je to úžasné."  Stále som sa pozeral všade okolo seba.

,,Ďakujeme, zostáva už len kúpeľňa, a večer sem môžete prísť."  Architekt sa postavil a približoval sa ku mne.

,,Ja som sem prišiel iba na skok, ponáhľam sa. Mal by som ísť."  Oznámil som mu.

,,Dobre teda, Dovidenia!" 

,,Dovi!"  Odzdravil som sa a rýchlo som bežal k autu.

Naštartoval som ako najrýchlejšie som mohol a mieril k Anne. Po ceste som sa zamotal do zápchy, kde som trčal asi 10 minút. Vtedy mi bolo už úplne jasné, že meškám. 

,,Ochhh! Do pekla pohnite si!!"  Zanadával som si a buchol do volantu.

Začal mi zvoniť mobil. Bola to Anne. Keďže som zodpovedný vodič, tak som hovor iba zrušil. Nemohol som si dovoliť jazdiť a zároveň aj telefonovať.

Keď som sa zo zápchy konečne dostal, tak to už nebolo ďaleko. Zastavil som pred bráničkou a rýchlo zamkol auto a bežal ku dverám, ktoré som čím skôr chcel odomknúť.

,,Som tu!"  Zakričal som do útrob domu.

,,Konečne, už ťa tu čakáme."  Povedala Anne, Keď sa približovala ku mne. Bolo na nej vidno ten malý hnev. Sľúbil som jej, že prídem na čas, ale nejako mi to nevyšlo, ako obvykle.

,,Prepáčte, ale bola zápcha, nečakal som že budem zápcha no." Ospravedlnil som sa.

,,Ahoj."  Ozval sa brunet opierajúc sa o zárubňu, ktorá predeľovala chodbu a obývačku. 

Ja som sa akurát vyzúval a jeho hlas ma donútil zdvihnúť pohľad.

,,Oh ahoj...Loui."






⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫⚫

A je to tu! :3

All the love xx.







Good Years  L.SWhere stories live. Discover now