Život na jednej lodi

Kapitola 28.

A/N: Heheeee.... som tu.. 😅 Prosím nezabite ma za EXTRÉMNE neskoro vydanú kapitolu. Ako vynahradenie som ju urobila tak viac super dlhú. Peace!

Plánoval som na Themis čakať pri mostíku z lode len čo vyšlo slnko, ale Teiji ma zamestnal prípravou na blížiace sa stretnutie na hlavnom ostrove. Vyšmykol som sa mu pomedzi prsty až keď si išiel po pohár vody. Okamžite som sa postavil len čo za sebou zavrel dvere, a po skontrolovaní, či je vzduch čistý, sa vytratil z miestnosti. Na palube nebolo veľa ľudí. Len pár, ktorým sa asi ešte nechcelo vstávať. Medzi nimi som si všimol aj Themis a Kaia opierajúcich sa o zábradlie a pozerajúcich sa na mesto. Vydal som sa k nim a keď už som bol blízko, otočili sa a všimli si ma. Kai kývol k Themis hlavou a bez slova odišiel. Postavil som sa na jeho miesto. "Tak, o čom ste sa rozprávali s Kaiom?"

Pokrčila plecami a zahmkala. "O ničom."

"Ahaa.. je to niečo tajné?"

Venovala mi zvláštny pohľad. "Nie, naozaj sme sa o ničom nerozprávali. Proste prišiel sem, povedal, že je to pekný výhľad a potom sme len stáli a pozerali sa."

Pochybovačne som nadvihol obočie. "To ste tu len tak stáli v tichosti? Ako dlho?"

Prižmúrila oči, ako v zamyslení. "Približne niečo okolo hodiny."

Vypúlil som na ňu oči. "Hodina?!" Prišlo mi trochu ľúto, že tu na mňa tak dlho a znudene čakala. "Tak to aby sme už nestrácali čas a vyrazili." Odlepil som sa od zábradlia nasmerovaný k mostíku vedúcemu na mólo.

"Počkaj, vyraziť kam?"

Trochu zmätene som na ňu pozrel. "No, hm na tú prechádzku."

Prekvapene nadvihla obočie. "Ty si to s tou prechádzkou myslel vážne?"

"A prečo by nie?"

Pokrútila hlavou. "Ja len že.. no vieš. Iba vtipkuješ alebo tak."

Prevrátil som očami. "To je jedno, ideme, či nie?"

Zhlboka si vzdychla. "Tak fajn. Poďme."

Víťazoslávne som sa usmial a zbehol dole mostíkom. Nasledovala ma a spoločne sme sa prešli drobným prístavom do mesta. "Čiže.. čo vlastne plánuješ robiť?" Opýtala sa ma nonšalantne.

"No, plánoval som sa len prechádzať." Pozrel som na jej nespokojný výraz. "Či to nie je dosť? Pokojná, milá prechádzka?"

Neisto pokrčila obočie. "Je to dosť, len je to trochu... nudné."

"Čo, chcela by si niečo viac adrenalínové?" Spýtal som sa žartovne.

Prevrátila očami. "Nie práve adrenalínové, ale taká prechádzka po prírode by bola zaujímavejšie než po meste."

Náhle som zastavil a Themis na mňa začudovane pozrela. "Chceš prechádzku po prírode? Tak sleduj." Prišiel som bližšie k nej a prstom som jej pohľad nasmeroval ku vrcholku najbližšieho kopca. "Vidíš tam ten skalný výklenok?" Urobil som pauzu, kým prikývla. "Kto tam bude prvý, môže rozhodovať o ďalšej aktivite."

Nadvihla jedno obočie. "Nie je to trochu detinské? Taká súťaž?"

Pokrčil som plecami. "Ako myslíš. Len sa potom sa nesťažuj keď ťa budem vláčiť po meste." A s tým som sa rozbehol cez ulicu. Počul som ako za mnou ešte zakričala, ale keď som sa obhliadol, už upaľovala za mnou. Chcela prechádzku? Má ju mať. Kľučkoval som medzi ľuďmi a zabočil do menej využívanej uličky aby som sa im vyhol. Obzrel som sa za seba, či ma nasleduje, ale nebola tam. Započul som však rachot zhora a keď som zdvihol zrak, zbadal som ju na streche ako uteká za mnou. "Hej dávaj si pozor nech sa ti nejaká škridla nevyšmykne spod nohy, strechy tu nie sú dvakrát pevné." Zakričal som na ňu ale iba mávla rukou.