Život na jednej lodi

Kapitola 39.

Oprela som sa o zábradlie a povzdychla si. To včerajšie fiasko s mapou ma dosť škrelo. Nechcela som tak pritlačiť na Yunga ale zdá sa mi to príliš skoro sa len tak vzdať šance hľadať niečo iné, niečo transcendentálne. Poškrabala som sa vzadu na krku a porozhliadla sa po palube. Všimla som si Teijiho pristupovať ku mne, s výrazom z ktorého bolo vidno, že je zo včerajška rovnako rozrušený ako ja.

"Mohol by som vidieť tú mapu?" Dostal sa rovno k veci bez zbytočných rečí.

"Nechala som ju na posteli." Zamyslene som na neho pozrela. "Ani tebe sa to nezdá ako výstrelok, nie?"

Na chvíľu sa odmlčal. "Chcem si byť o tom istý."

"Jasné, to aj ja." Odrazila som sa od zábradlia a zamierila ku schodom do podpalubia. "Skúšala som niekoľko metód na odhalenie neviditeľného atramentu, ale nič som nenašla." Ťapkala som prstami po zábradlí ako sme šli dole. "Pre istotu som si ju prekreslila na vlastný papier. Aby sa jej náhodou niečo nestalo alebo tak."

"To bol asi dobrý nápad." Pritakal ponurnejším hlasom ako zvyčajne.

Nevenovala som tomu však pozornosť a prešla som ku svojej posteli, keď sme sa do tej miestnosti dostali. Zopár pirátov oddychovalo vo svojich posteľach, niektorí sa rozprávali medzi sebou a celkovo tam vládla pokojná atmosféra. Vytiahla som tú mapu spolu so svojim zápisníkom spod vankúša a rozprestrela ju na nerovný povrch sieťovej postele. Teiji ukázal prstom na zápisník.

"Ešte stále to máš?"

Mykla som plecom. "Bola by škoda papiera to len tak vyhodiť. Aj tak tam nie je nič dôležité." Mávla som nad tým rukou a nalistovala stranu, kde som mala vernú zmenšenú kópiu a položila to na prázdny priestor mapy. "Snažila som sa to prekresliť čo najpresnejšie, dokonca aj s celým týmto voľným priestorom." Poklepkala som po prázdnom mieste na papieri. Teiji sa naklonil bližšie k mape a uvoľnila som mu priestor pri posteli. Chvíľu bol ticho ako študoval mapu, ale potom sa ozval vyčítavým tónom.

"Keď už si bola pri tej presnosti, mohla si zaznamenať aj správny počet čiarok a rovnakú vzdialenosť medzi tými dvoma značkami."

Zamračila som sa a nazrela ponad jeho plece. "O čom hovoríš, však to som aj urobila."

"Pozri sa sama ako si to 'urobila'." Zagestikuloval a uvoľnil mi miesto, aby som dobre videla. Na mojej mapke bolo o jednu čiarku viac a aj loďka bola vzdialenejšia od značky X. Myseľ mi pracovala na plné obrátky.

"Viem určite, že som to urobila tak, ako to bolo. Taký detail by som neprehliadla."

"Ja si tým taký istý nie som."

Nepekne som na neho zazrela. Spoza nás sa ozval Jayden. "Teiji." Obaja sme sa na neho obrátili. Trochu poskočil a znervóznel. "Uh, kapitán sa pýta či.. no, či sme kontrolovali smernicu. Vraj je možno poškodená."

Teiji sa zamračil a venoval svoju plnú pozornosť Jaydenovi. "Áno, kontrolovali sme. Ako vie, že je poškodená? Neotáča sa poriadne?"

Jayden sa poškrabal vzadu na krku a uhol pohľadom." No to nie. Zatáča poriadne, len vždy otočí loď na sever. Bez ohľadu na to, ktorým smerom kapitán namieri kormidlom."

Teiji nadvihol obočie a prekrížil si ruky. "A nie je to len problém s jeho kompasom?"

Jayden pokrútil hlavou. "Nie, kontroloval som to i mojim, ukazuje to isté."

Teiji mľasol jazykom a pokýval hlavou. "Dobre. Pozrieme sa na to neskôr." Jayden sa otočil na päte a upaľoval preč z miestnosti. Vtedy som si všimla, že všetci v miestnosti nejako stíchli a vyhýbali sa mi pohľadom, keď som na nich pozrela.