Život na jednej lodi

Kapitola 30.

"Zdvihnite kotvu a napnite laná! Vyrážame!" Všetci zajasali a dali sa do práce. Ja som stál za kormidlom a vymanévroval z prístavu. Nikdy ma neomrzí pozerať sa na to, ako všetci pracujú spolu ako jeden. Dokonca sa teraz pridala aj Themis, keď som jej včera spolu s Jaydenom ukázal ako sa čo robí. Minimálne utieranie podlahy už mala zmáknuté.

Užíval som si čas strávený pri kormidle aj keď ma už po hodine začínali bolieť nohy. Aspoň som nemusel rozmýšľať nad nastávajúcou návštevou Hlavného ostrova. Všimol som si Themis ako ku mne mieri po schodíkoch. Pozdravil som ju kývnutím hlavy.

"No, ako sa ti tu stojí?" Nadhodila keď sa oprela o zábradlie neďaleko.

"Užívam si vietor rozvievajúci mi vlasy. Ako sa tebe robí námornícke povinnosti?"

Pokyvkala hlavou. "Bola to jedna z vecí, ktoré som videla často ale nikdy nemala čas sa ich naučiť."

Úkosom som na ňu pozrel. Zrak mala odvrátený na more pred nami a tvár uvoľnenú. "Často si cestovala?"

"Uhm." Otočila pohľad späť ku mne. "Bola som už na veľa miestach. Iba v tých ktoré ovláda Kráľovský dvor, prirodzene."

"Daräng nie je veľmi ovládaný Kráľovským dvorom." Poznamenal som pobavene.

"Nie, ale je to blízko hraníc a je tam celkom dosť hliadok. Je to jedno z bezpečnejších miest."

Bol by som pokračoval v konverzácii ale prerušil ma Teiji, ktorý sa práve dostavil na kormu lode a rovno sa zameral na Themis. "Práve som ťa hľadal. Potrebujem ti objasniť zopár vecí ohľadom toho, kam ideme." Nadýchol som sa s úmyslom ho prerušiť a objasniť, že už o všetkom vie ale Teiji sa nezastavil na dlho. "V cieli by sme mali byť tak za týždeň. Mierime na ostrov plný zločincov a nebezpečných ľudí. Potrebujem, aby si celý čas, čo tam budeme neopúšťala loď, najlepšie ani podpalubie. Je tam veľa elementov, ktorým nedôverujem a už vôbec nie spolu s tebou. Čiže lepšie bude, ak ostaneš tu."

Tentoraz som sa už ozval. "Ahm, obávam sa, že nie. Už som jej hovoril o Hlavnom ostrove a požiadal ju, nech ide so mnou." Trochu som sa odmlčal. "A súhlasila."

Teiji sa zatváril nezvyčajne šokovane a pobúrene. "Čo si.. čo to.. daj nám chvíľku." Adresoval posledné k Themis a pristúpil bližšie ku mne. Prehovoril ku mne stíšeným urgentným tónom. "Yung o tomto sme sa nedohodli. Prečo si jej o tom hovoril bez toho, aby si sa o tom najprv porozprával so mnou?!"

"Je to vec o ktorej môžem rozhodovať sám." Odpovedal som vzdorovito.

"Yung, one nie je dôveryhodná." Sykol na mňa naštvane.

"Ja mám z toho dobrý pocit. Podľa mňa to bude fajn." Dismisívne som zamával rukou. "Naviac, je to plus pri telesnej ochrane, čo sa hodí."

Rozrušene rozhodil rukami. "Yung nemôžeš si len tak hocikoho pribrať na také miesto a už vôbec nie keď nás raz vyzradila Strážcom. Veď ani nevieš, či ťa vôbec vie ochrániť!"

Chcel som sa znova ohradiť, ale ozvala sa namiesto mňa Themis. "Viem."

Teiji sa otočil späť na ňu akoby si vtedy uvedomil, že ešte stále tam je. "Prosím?"

"Som viac než schopná ochrániť jeho aj seba. Aj ochotná." Posledné pridala ako keby jej to napadlo až neskôr.

Teiji sa k nej otočil úplne, čiže som mu už nedovidel do tváre, ale tón jeho hlasu bol ľadový. "Ó áno? A ako si tým môžem byť istý?"

"Súboj!" Vyhŕkla rýchlo, kým stihol niečo povedať. Teiji ostal mierne zarazený. "Vyzývam ťa na súboj. Viem že máte tam," ukázala na provu lode," drevené meče na tréningy. Môžeme použiť to."