Život na jednej lodi

Kapitola 29.

Chvíľu mi trvalo kým som zahnala ten zvláštny sen z mysle ale potom som sa už konečne vytrepala z postele. Ponaťahovala som sa a rozhodla sa pre prechádzku po palube. Možno by som si mohla ísť niekam na pláž zacvičiť. Sotva som vyšla zo schodov, vrazil do mňa niekto. Trochu som sa zapotácala ale nespadla.

"Jaaj prepáč mi to Themis, nevidel som ťa." Otočila som sa a bol to Jayden nesúci nejaké krabice.

"To je vpohode." Zamrmlala som.

Zložil dole krabice a oprel sa o ne. "Si si istá? Nijako som ti neublížil?"

Prevrátila som na neho očami. "Cítila by som, keby som mala niečo zlomené."

"Hm, jasné. Inak, ako bolo včera na vašej 'prechádzke'?" Naznačil prstami úvodzovky vo vzduchu. "Prišli ste celkom neskoro včera. Ledva ste večeru stihli. Čo také vás mohlo zdržat tak dlho?" Nepáčil sa mi úškrn, ktorý venoval.

"Boli sme na prechádzke."

"Ahaaaa, prechádzka hm?" Povedal zasvätene.

"Áno, na tamten vŕšok." Ukázala som trochu otrávene prstom na miesto kam sme včera šli.

Pohľadom to zhodnotil. "Hmm, celkom romantické miesto. Kapitán má vkus."

Pokrútila som hlavou. Vzdávam to. Otočila som sa a zamierila k mostíku vedúcemu z lode. "Keď ma niekto bude hľadať, budem na pláži."

"Okee! Poviem Kapitánovi kde ťa hľadať." Zakričal ešte za mnou.

Prešla som sa po drobnom prístave a namiesto toho, aby som zamierila do mesta ako predtým, som zoskočila na jednej strane dreveného móla do piesku a ďalej pokračovala pozdĺž brehu. Dala som si dole topánky aby som z nich potom nemusela vyťahovať piesok a mohla ho namiesto toho cítiť pod nohami. Už za pár minút som si našla pekné miestečko ďalej od obydlí a sliediacich pohľadov ku ktorému som sa vrátila aj nasledujúce dva dni. Vedela som tam stráviť prakticky celý deň. Niekedy robením meditačných cvičení, niekedy plávaním, lovením rýb, krabov, mušlí a podobných vecí. Až na piaty deň nášho pobytu ma však prišiel niekto navštíviť. A nebol to nikto iný než Yung.

Pokojne som si oddychovala v tieni keď som počula uvoľnené kroky v piesku napravo odo mňa. Otvorila som jedno oko aby som sa presvedčila či to nie je nijaké nebezpečie ako včera keď na mňa zaútočila nejaká divoká šelma. Pokojne som ho však mohla zavrieť, keďže mop zlatých vlasov mi bol už dobre známy.

"Tak tu si vždy chodila. Celkom si sa tu pekne zabývala." Pohľadom zhodnotil môj maličký prístrešok z palmových listov a suchých palíc pod ktorým som ležala na koži divej šelmy, ktorú som včera zabila a ohnisko hneď vedľa, kde sa mi piekli ryby. Neďaleko som mala aj kôpku mušlí, bohužiaľ, bez periel.

"Mala som kopu času." Odpovedala som ležérne.

Pokýval hlavou. "Jasné. Neboj sa, o dva dni by sme už mali vyraziť."

Oprela som a o lakte a so záujmom sa na neho zadívala. "Vyraziť kam?"

"O tom som sa sem práve prišiel porozprávať."

Trochu som sa posunula aby som urobila miesto a naznačila, nech si sadne vedľa mňa.

"Všetci už o tom vedia ale keďže ty si nová, tak si ešte nemala šancu o tom počuť." Začal trošku okľukou. Trochu som z toho, že som 'nová' však mala zmiešané pocity. Akoby som už bola súčasťou ich posádky. Pripadalo mi zvláštne len tak v takom krátkom čase sa otočiť chrbtom k celému mojemu životu a pridať sa k posádke pirátov. A hlavne že ma oni tak rýchlo medzi seba prijali. Z myšlienok ma vytrhol Yung keď pokračoval. "V podstate som súčasťou takého tajného radu kapitánov pirátov. Nie je tam nijaká veľká hierarchia a nikto nevelí nikomu, len je jeden Kapitán, ktorého voláme Čierny drak, a ten vždy usporiadava stretnutia na svojom ostrove."