Život na jednej lodi

Kapitola 28.5 Špeciál

Už som videla veľa zvláštnych vecí ale toto je úplne nový level. S Yungom sme si pokojne prechádzali chudobným mestečkom keď celou zemou zatriaslo a z prístavu sa ozval hrôzostrašný rev. Pozreli sme sa na seba a rozbehli sa tam. Už na pol ceste sme cez nízke mestské domy videli kúsok nejakej obrovskej obludy. Zmiatlo ma to ale nemohla som vedieť čo to je, dokým som sa nedostala spomedzi domy až do prístavu. Tam som šmykom zastavila a zírala hore na bieleho zajaca asi tisíckrát väčšieho ako normálne zajace zvierajúceho našu loď v ústach ako hračku. Všetci, ktorí mohli povyskakovali do vody kým príšera poslednýkrát zarevala a jedným skokom preklenula celý prístav. Dunivými skokmi odhopkala po vode na opačný koniec ostrova.

Z úžasu ma prebudil až Yung. "Čo to doriti bolo? A prečo to má našu loď?"

Iba som na neho bezradne pozrela a pokrčila plecami. Za nami sa však ozval nejaký starý dedko o barličke. "To bol posvätný zajac. Objavuje sa vždy na Veľký piatok a ukoristí si loď jedného z nešťastných námorníkov, ktorí potom majú za úlohu mu priniesť jeho stratené vajcia aby dostali svoju loď späť. Je to skúška odhodlanosti."

"Zajace kladú vajcia?" Spýtala som sa zmätene. Yung rovnako zmätene vedľa mňa pokrčil plecami. Starý dedko ma trepol palicou po nohe. "Au!" Chytila som sa za nohu a odsunula do bezpečnej vzdialenosti.

"Nie, ty hlúpa! Toto je výnimočný zajac a vždy skrýva tie isté vajcia. Ale volajú sa vajcia iba kvôli ich tvaru. Samo o sebe ako vajciavôbec nevyzerajú, keďže sú celé pomaľované a farbené. Nemôžete ich prehľadnúť."

Yung pokýval hlavou. "Chápem, chápem.." Pozrela som na neho divne. Ako tomu chápe?! "Ale kde tie vajcia nájdeme?"

Starec pokrútil hlavou. "Nesprávne sa pýtaš mladík. Skôr by si sa mal pýtať kde ich nenájdete. Rozhodne nehľadajte u nikoho doma, tam nebudú. Inak môžu byť kdekoľvek."

"Aha a koľko ich je?"

Dedko začal počítať na prstoch a ukázal štyri prsty. "Len štyri, to by ste mali stihnúť do svitania!"

"Do svitania?!" Vyhŕkli sme s Yungom naraz.

"Čo ste hluchí? Hej do svitania. Tak si švihnite!" A s tým odišiel preč napriek našim námietkam a tomu, ako sme ho volali aby sa vrátil. Nakoniec sme ho nechali tak a vrátili sa k tým, ktorí stihli vyskočiť z lode. Medzi nimi bol aj Lance a Teiji. Lance bol trochu mimo ale Teiji nám vedel dobre popísať ako sa to stalo.

"Vynoril sa z vody a ozrudne zareval. Pokúsili sme sa na to strieľať šípy ale všetky spálilo červeným svetlom z očí. Väčšina posádky tam ešte ostala. Musíme ich zachrániť."

"Potrebujete pomoc?" Ozval sa za nami piskľavý hlások. Otočila som sa a najprv som nikoho nevidela ale keď som sa pozrela dole, všimla som si malé dievčatko oblečené v krátkych šatôčkách. "Čo je skryté, výjde na povrch ak to vytiahnete z najväčších hlbín svojej duše prebývajúcej v kolíske ľudí. Zavedú vás k nej kroky zostávajúce v piesku po zvierati."

Pozerali sme na ňu ako puk. "Čo prosím?"

Dievča prekvapene zaklipkalo očami. "Nechcete si to zapísať? Tú nápovedu?" Vymenili sme si zmätené pohľady. Dievčatko si vzdychlo. "Ach tak dobre no. Pozrite, jedno vajíčko nájdete, keď pôjdete po stopách toho zajaca." A ukázala smerom kam odhopkala príšera aj s našou loďou. "Tam narazíte na jaskyňu kde nájdete druhé vajíčko a tretie nájdete v najhlbšom jazierku na konci jaskyne odkiaľ je potom aj východ. A štvrté vajce už jeden z vás má." Zarazili sme sa a všetci si prezreli kapsy a miesta, kde by sa také vajce mohlo skrývať. A namôjdušu Teiji jedno vytiahol z vnútorného vrecka na kabáte. Dedko mal pravdu a vyzeralo to skôr ako pestrofarebný kameň naž vajce. Dievča zrazu radostne spľaslo rukami. "Super, štvrté vajíčko máte a teraz vypadnite, mám iné veci na práci." Chcela som ju pokarhať ako sa rozpráva s dospelými ale odhopkala preč.

"To dievča teda má guráž." Povedal otrávene Teiji. "No, to aby sme sa vybrali po stopách toho netvora."

S Yungom sme iba pokrčili plecami a nasledovali Teijiho. Pláž bola dlhšia než sme čakali a už niekoľko hodín sme nasledovali stopy v piesku. Teiji cieľavedome nasledoval stopy, lenže ja a Yung sme sa začali nudiť. Najprv sme si dali súťaž kto vydrží najdlhšie chodiť po rukách (vyhral Yung) a potom sme hrali kameň papier nožnice o to, kto pichne Teijiho do boku (vyhrala som ja). Teiji bol však neúprosný a Yunga prstami priam dobodal. V skratke, všetci sme boli šťastní, keď sme to vajce našli. Yung na neho takmer stúpil ale stihla som ho včas sotiť do piesku.

Neďaleko sme si medzi stromami všimli vchod do jaskyne. Bola však hlboká a keďže už nám iba svietili hviezdy, museli sme si urobiť provizórnu pochodeň a tak až vojsť. Držali sme sa blízko Teijiho s pochodňou až kým sme konečne na konci jaskyňového bludiska nenarazili na vajce strážené hadom. Had sa na nás síce vymrštil, ale Teiji ho po hlave trepol pochodňou a bolo po ňom.

Ani jeden sme sa netešili na potápanie sa ale bolo to nevyhnutné. Aspoň boli pod vodou nejaké svietiace rastliny. Ponorili sme sa až na dno, takmer mi uši odtrhlo, a vydali sa druhou stranou von z jaskynného jazierka, ktoré ako sa zdalo končilo len v ďalšej jaskyni. Čudujem sa, že sa nikto neutopil, ale Yung sa tesne pri hladine nadýchal vody, čiže sa poriadne rozkašľal. So štyroma vajíčkami sme sa vytrepali von a hneď pred nami sme videli zajaca s našou loďou v papuli. Našťastie ju pustil do vody a zdrhol, keď sme na neho hodili jeho vajcia. Nanešťastie sa nerozbili.

Všetci na lodi spali pre istý neznámy dôvod ale keď sa zobudili, dali sme si vajíčkový koňak a odplávali do Atlantídy spievajúc si pesničky.

¤¤¤

Otvorila som oči a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, kde som. Posledné čo som si pamätala bol vajíčkový koňak, ktorý Yung len tak vytiahol zo zadného vrecka a nalieval ho do mňa ako vodu. A potom mi došlo, bol to len sen. Škoda, ten obrovský zajac by bola asi najzaujímavejšia vec v mojom živote. Čo už.

A/N: Ahojky, ak ste na to ešte neprišli, toto je crack kapitola ako špeciál pre Veľkú noc. Šťastnú Veľkú noc! Nech je taká šialená ako Themisina. Ďakujem lynnflynn1973 za tip čo mám napísať.