Život na jednej lodi

Kapitola 40.

A/N:Vitajte v štyridsiatkách! Nikdy som nečakala, že sa aj dostanem na počet štyridsiatich kapitol. Ale tak som veľmi rada, písaním mi tento príbeh sám prirástol k srdcu a teší ma, že sa o neho môžem podeliť s ostatnými. Hlavne by som sa chcela poďakovať VikaVikuka, HimmBooxerTheHam a lynnflynn1973 ktoré ma podporovali od začiatku a iba vďaka nim som sa vždy vrátila k novej kapitole, aj keď som žiadnu nevydala niekedy aj pol roka.

Vzrušenie vo vzduchu bolo priam hmatateľné, keď na obzore Kai zahliadol pevninu a všetci sa začali pripravovať na zakotvenie ako poplašene pobehovali po palube. Postupne sme im s Teijiho zvolením vysvetlili všetko ohľadom jeho 'daru', alebo ako sa to dá nazvať a Bielom Drakovi. Je to lepšie, ako by mali byť zmätení a v nevedomosti. Našťastie mali tých pár dní, na to, aby to spracovali a kým sme sem dorazili, boli ochotní, ak nie nadšení počúvať, čo hovorím.

Keď sme priplávali bližšie, bolo vidno prístav a nasmeroval som loď k jednému z visutejších mól. Stáli tam ešte dve väčšie lode a niekoľko menších a celkovo sa to miesto zdalo živé. Jediné, čo bolo zvláštne, že nás nikto neprišiel skontrolovať, zastaviť ani nič také, keď beriem ohľad na to, ako ťažko sa na to miesto dalo dostať.

Jednoducho sme zakotvili pri tom móle a spustili rampu. Dole z paluby. Bol som medzi prvými, ktorí zišli dole na mólo, keďže ostatní sa ešte starali a priviazané laná a aby bola loď zabezpečená. Keď sme zišli na mólo, pribehol k nám jeden rozjarený mladík s kriedovou tabuľkou v ruke. "Dobrý deň! Ako dlho sa zdržíte? Za kým idete? Máte kde ostať? Nepotrebujete náhodou izby na prespanie?" Vybafol na nás okamžite a ja som ostal zarazený, neistý si tým, na čo odpovedať skôr. "Určite ste hladní a smädní po tej diaľke, ktorú ste museli prekonať aby ste sa sem dostali. Môžem vám povedať, kde sú najlepšie hostince a podniky!" Začal si niečo škrabať po tabuľke, keď ho prerušil hlas spoza nás.

"Klent, zase robíš moju robotu?" Otočil som sa a za nami stál nejaký blonďatý chlapík, ktorý tam predtým určite nebol a nemal sa tam ako dostať bez toho, aby prešiel okolo nás. Z vlasov a z oblečenia mu však kvapkala voda, čiže asi vyliezol z vody, aj keď to veľmi nedávalo zmysel.

Mladík prestal písať po tabuľke a vystrašene zdvihol pohľad na blonďáčika. "N-nie Marius! Len som ti pomáhal so začiatkami!" Chlapec potriasol hlavou a nervózne sa zasmial.

"To je fajn, ale nie potrebné. Choď späť na stanicu Klent." Pokýval rukou a Klent odcupkal so zvesenou hlavou. Marius si nás premeral pohľadom a uškrnul sa. Okamžite som mal z neho zlý pocit. "Predpokladám, že Klent vám už povedal všetko okrem toho, čo by ste chceli počuť." Mávol rukou smerom k zmenšujúcej sa postave mladíka. "Zlatý chlapec, len trochu popletený." Znova na nás uprel skúmavý pohľad. "Ešte som vás tu nevidel, vitajte v Rosente."

Obzrel som sa smerom na mesto. "Čiže takto sa to tu volá."

Blondiačik pobavene nadvihol jedno obočie a prekrížil si ruky. "To ste tu prišli bez toho, aby ste vôbec vedeli ako sa toto mesto volá? Ako ste nás potom vôbec našli?"

"Dostali sme tip, že sa tu skrýva Biely Drak." Ozvala sa spoza mňa Themis, ktorá sa k nám pridala aj s Teijim bez toho, aby som si ich doteraz všimol. Marius sa na ňu zadíval s naklonenou hlavou. Nepáčilo sa mi, ako sa na ňu pozerá. Ani trošku.

"Biely Drak, skrývať sa? Neviem od koho tú informáciu dal zlatko, ale očividne nevedel o čom hovorí. Biely Drak tu žije, udržiava toto mesto." Zagestikuloval okolo seba. "A taktiež nás. Jediné miesto, kde sa ešte môžeš priučiť niečo o druidskej mágii." Žmurkol na ňu. Nespokojne som sa zachmúril a chcel niečo povedať, než ma Teiji predbehol.