Zlomená [Pozastavené]

4. Kapitola

Keď sme dorazili do tábora slnko už takmer úplne zapadlo.

Zastavili sme na najväčšom nádvorí priamo pred hlavnou budovou. Chvíľu nám trvalo než sme celí ubolení vyliezli, a ja som takmer spadla vďaka strpnutým nohám.
Dali nám dole putá a ja som odolala nutkaniu pošúchať si doodierané zápästia.

Zrazu na nádvorie vkráčal niekto z vnútra. Aj v slabom svetle som rozpoznala postavu bradatého muža, vedľa ktorého kráčal mladík o pár rokov starší odo mňa.

Mal strieborné vlasy, ktoré žiarili aj v pološere a s veľkým úsmevom sa prišiel zvýtať s Ténom akoby boli bratia.

Bradatý muž si odkašľaľ a oni zaujali miesto za jeho chrbtom ako čestná stráž. Aspoň som mala príležitosť si ich lepšie prezrieť.

Boli zhruba rovnako vysoký a v rovnakom veku, i keď u Téna je to ťažko určiť, ale to bolo asi tak všetko čo mali spoločné. Zatiaľ čo Tén mal opálenú pokožky , tá mladíkova žiarila ako alabaster.

„ Moje meno je Baldrun." začal muž stojaci pred nami mohutným hlasom „ A som vedúcim tohoto tábora. Ste tu preto , lebo ste dostali druhú šancu. Šancu stať sa vojakmi ,splatiť svoj dlh a stať sa slobodnými. Avšak , čo i len jeden väčší priestupok a idete naspäť , tam odkiaľ vás vyhrabali. Podstúpite niekoľko týždňový výcvik , počas ktorého sa naučíte bojovať a naučíte sa aj disciplíne. Toto sú dvaja hlavný vedúci výcviku." ukázal za seba.

Albín sa postavil vedľa muža „ Toto je Cassiel , má na starosť výcvik v lukostreľbe, vrhaní nožov a boj zblízka."

Teraz sa po jeho druhom boku postavil Tén „ Toto je Waeron, má na starosť boj so zbraňami."

„ Toto sú odteraz vaši nadriadení." pokračoval muž" Budú mi všetko hlásiť, od vašich priestupkov po vaše úspechy. To je všetko, od zajtra začína vás výcvik." s týmito slovami sa otočil a odišiel.

Potom pred nás predstúpil Waeron„ Pridáte sa k skupine nováčikov odkiaľ môžete postúpiť vyššie. Mať vyššiu hodnosť znamená výhody , viac jedla, osobitnú izbu..... Naopak za flákanie alebo neuposlúchnutie rozkazu môžte dostať robotu naviac, alebo iný trest , ktorý vám môže vymyslieť aj niektorý z nižších dôstojníkov."

Potom sa otočil a odišiel , my sme ho nasledovali s Cassielom v pätách.

Zaviedli nás do pravého krídla , do veľkej miestnosti kde boli tri rady postelí , na ktorých spalo už pár ľudí. Keď nás zamkli prišla som k chatrnej posteli v rohu miestnosti a zvalila sa na ňu.

Bolo mi jedno že smrdela a nebola tam ani žiadna prikrývka a zaspala som do pár minút.
Dnes si ešte pospím a zajtra odtiaľto vypadnem. Nebudem bojovať v niečej vojne, radšej zhnijem vo väzení.
______________________________
Ráno nás prišli zobudiť ešte pred svitaním a dali nám nové oblečenie. Voľné nohavice a tuniku. Zdalo sa že boli jednej veľkosti, pretože zatiaľ čo mne bola tunika v niektorých partiách tesná, na Clio takmer vysela. Ako som si všimla, aj ostatní mali rovnaké oblečenie.

Dali nám pár minút na vykonanie hygieny a potom nás stráže zaviedli do ďalšej veľkej miestnosti so stolmi.

Bolo tu dosť ľudí ,ale určite nie celá pevnosť. Nikde som si dokonca ani nevšimla Cassiela a Waerona.

Potom ako sme zjedli sivastú ovsenú kašu bez chute, sme vyšli von, kde na nás čakal Waeron , pripravený v tesnej košeli a nohaviciach s mečom za opaskom.
„ Takže, najprv si pôjdeme zabehať a potom nováčikovia ukážu čo vedia." uškrnul sa a pustil sa do behu.

Po pár minútach mi horeli pľúca a ledva som v sebe udržala obsah môjho žalúdka. Bežali sme po obvode celej pevnosti a tak som si to tam aspoň mala možnosť obhliadnuť.

Ku koncu som už len kráčala, hoci ostatní sa aspoň snažili tváriť že bežia.

„ Máš nejaký dobrý dôvod prečo si nebežala?! " spýtal sa ma nahlas Waeron , keď sme došli na jedno z menších cvičísk.

„ Naser si." odpovedala som mu ešte vždy zadychaná. To že tu neostanem som myslela vážne.

„ Fajn. " odpovedal až hrozivo pokojne„ Ty nám ako prvá ukážeš čo vieš." povedal a hodil mi k nohám drevenú palicu spomedzi ostatných, ktoré boli poukladané na zemi a sám si zobral jednu.

Ešte som sa po ňu len zohla a už zaútočil a celou silou mi tresol do nôh až som spadla na zem. Musela som si zahryznúť do jazyka aby som nevykríkla. Potom sa narovnal a začal okolo mňa pomaly krúžiť.

„ Ešte chceš byť drzá?" opýtal sa.

„ Už len preto aby som ťa naštvala ty ténsky bastard! "

„ Zlá odpoveď." povedal a nato sa zahnal. Ale tentoraz sa mi podarilo útok zablokovať. Hneď sa však stiahol a tresol mi palicou do tváre.

Spadla som na kolená a z nosu a úst mi išla krv. Odpľula som. Díkybohu som ešte vždy mala všetky zuby.

Keď som sa pozrela na ľudí okolo ,mnohí mali na tvárach zdesenie. Jedine Spencer sa uškŕňal a Clio vyzerala že sa modlí.

Táto chvíľa nepozornosti má stála ďalšiu ranu do rebier a ja som spadla na zem.

„ Nabudúce váž svoje slová." počula som spoza seba„ A vstávaj!"

Ledva som sa postavila a v rebrách nepríjemne puklo. chrbtom ruky som si zotrela krv a pozrel sa mu priamo do očí.

Ak si myslí ,že môže zlomiť už dávno zlomeného človeka, tak je na omyle.