Zlomená [Pozastavené]

10. Kapitola

Nasledujúce týždne som sa dosť zlepšila. S Waeronom som mávala tréningy so zbraňami. Cassiel ma učil používať moju mágiu a zvládať moju druhú podobu.
__________
„ Nesústrediš sa." Cassielov hlas ma vytrhol z myšlienok. Prikázal mi, udržať sa vo vzduchu na jednom mieste.
Bolo to prakticky nemožné, no aj tak mi to kázal urobiť ,vraj kvôli sebaovládaniu.

Zvráštila som obočie a dopadla na zem. Popritom som sa vrátila do tela môjho krehkejšieho ja.

Podišla som priamo k nemu a zazrela naňho.
„ Ak si myslíš, že je to tak sakra ľahké , tak si to skús. Och, zabudla som. Nemôžeš." podpichla som ho.

On však len mykol plecom a vyčaril jeden z jeho úžasných úsmevov.
„ Ale môžem toto." povedal a zdvihol ma na ruky.

Začala som protestovať a on ma hodil do vody.
Vynorila som sa začala kričať , že ho zabijem. On sa však len na mne smial.

Tak som začala okolo seba mávať rukami a po pár sekundách som sa ponorila pod vodu.

Po chvíli som cítila ako ma chytili mocné ruky a vytiahli nad hladinu. Prudko som sa nadýchla a s Cassielovou pomocou som si sadla na okraj kamenného cvičiska.

Potom si ma hodnú chvíľu prezeral s vystrašeným výrazom, no to som už nevydržala a začala sa smiať.

„To nemyslíš vážne?" povedal rezignovane a šplechol po mne vodou.

Vrátila som mu to a obaja sme sa zasmiali a začali po sebe ešte viac špliechať vodu, kým som neskončila naspäť za ním.

Takto sme sa bláznili, kým nebol čas sa vrátiť.
_________________
Keď sme prišli do pevnosti, ešte stále sme boli úplne mokrý, a to aj napriek teplému letnému dňu.

V pevnosti sa konala slávnosť ukončenia ničivej vojny spred pár storočí a taktiež to bol sviatok Marisol.
Dnes sa aj mnohým vojakom skončil výcvik a posielali ich preč, takže to bola aj akoby rozlúčka.

Pri tejto príležitosti, všetci v pevnosti dostali voľno. A tak sa teraz po chodbách prechádzalo mnoho ľudí, ktorí na nás zazerali.

Takmer som sa pár krát rozosmiala nad ich spýtavými a prekvapenými pohľadmi, keď sme okolo nich prechádzali kompletne mokrý.

Pri vchode do obytného krídla sme dokonca narazili na Waerona.
Nič nepovedal, len si nás premeral so zdvihnutým obočím, než sa pohol ďalej.

Keď bol dostatočne ďaleko, už som to nevydržala a začala sa smiať s plného hrdla.

Cassiel na to nič nehovoril a odprevadil ma až k mojej izbe. No než som stihla vojsť dnu , chytil ma za ruku a prinútil má pozrieť sa naňho.
Váhavo otvoril ústa, akoby chcel povedať niečo, čo už dlho nosil v sebe, no hneď ich zavrel a namiesto toho povedal: „Príď dnes na hlavné nádvorie."
A s týmito slovami hneď zmizol za rohom.

Keďže som dnes mala celý deň voľno, chcela som sa kúsok rozhliadnuť po pevnosti.

Vyzliekla som si moje mokré oblečenie, ale keď som prehľadala celú izbu , zistila som , že žiadne inšie nemám.

Tak som sa rozhodla , že si ľahnem do postele a aspoň si pospím, pretože ten tréning ma vyčerpal a spánku predsa nikdy nie je dosť.
____________
Ospalo som otvorila oči a pozrela sa von z okna. Obloha mala tmavomodrú farbu, ktorá sa na západe zosvetľovala do slabo fialovej.

Rýchlo som sa obliekla, do teraz už dikybohu , suchých šiat a otvorila som dvere.

Takmer som stupila na kôpku oblečenia, ktorú som mala položenú hneď pred dverami.

Zdvihla som ju a vrátila sa späť do izby.
Bola tam poskladaná rubínovo červená košeľa a k tomu voľné čierne nohavice.

Keď som sa prezliekala, začula som pred dverami mojej izby kroky a tak som sa rýchlo doobliekala a otvorila dvere.

Na chodbe však už nikto nebol a na zemi ležala mala čelenka z bielych kvietkov.

Usmiala som sa a zdvihla ju. Kedysi bol zvyk v tento sviatok dávať ženám takéto čelenky ako znak úcty a náklonnosti. Ale v priebehu storočí sa na tento zvyk úplne zabudlo.

Opatrne som si nasadila čelenku na hlavu a vydala sa chodbou na nádvorie.

Cestou som si všimla pár žien s podobnými čelenkami , a takmer všetky mali oblečené šaty.

Nádvorie bolo osvetlené svetlom ohňov a lampášov . Nočná obloha bola posiata žiariacími hviezdami , ktoré vyzerali stále rovnako , nech už sa na svete pod nimi dialo čokoľvek.

Odniekiaľ znela hudba a ľudia sa medzi sebou rozprávali a smiali sa.

Zdalo sa, že niektorý boli už mierne podnapití z vína a pár ľudí dokonca tancovalo.
Keď som si prezerala tváre tancujúcich, úplne ma šokovalo, keď som uvidela Clio spolu so Spencerom.

Podišla som k nim a potiahla Calliope za ruku, popritom som vrhla na Spencera smrtiaci pohľad.

Keď som bola s Clio dostatočne ďaleko, pozrela som sa na ňu a ona sa na mňa usmiala.

„ Zbláznila si sa?!" takmer som to na ňu zakričala „ Od neho sa drž čo najďalej!"

„Len ma požiadal o tanec." odvetila pokojne „ Odkedy s nami už netrénuješ, cvičím len s ním. A je celkom milý."

Tak toto sa mi vôbec nepáčilo.
„ Varujem ťa.  Nedopadne to dobre."
Clio len potriasla hlavou, akoby si snažila urovnať myšlienky a odišla.

Ja som medzitým podišla k Spencerovi.
„ Počuj , neviem čo skúšaš. Ale nech ti ide o čokoľvek , daj Clio pokoj. Videl si čo som , a tak vieš čo ti môžem spraviť." povedala som a otočila sa na odchod.

„O nič mi nejde." zastavil ma jeho hlas, a tak som sa otočila „ Zmenila si sa .... tak prečo by som sa nemohol ja."

Je pravda zmenil sa , a nielen fyzicky. Keď som pozrela do jeho očí, už som tam nevidela žiadne posmešky, len pohľad chlapca , ktorý dospel.

„Tak tu si" ozval sa za mnou známy hlas a Spencer sa otočil na odchod.
Obzrela som sa a zistila som, že tam stojí Cassiel spolu s Waeronom. Ten si ma však len obzrel s neidentifikovateľným výrazom a nechal nás spolu s Cassielom.

Cassiel sa mňa usmial a tiež si ma obzrel. Keď však zastal pohľadom na mojich vlasoch, úsmev mu zamrzol na perách.

Potom ma však len potiahol za ruku a išli sme si zatancovať. Celý čas sme sa smiali , keďže som mu stále stúpala na topánky.

Waeron
Opieral som sa neďaleko o stenu a pozoroval som svojho dlhoročného priateľa, ako tancuje s dievčaťom, ktoré ma aj napriek storočiam toho, čo som už videl stále dokázalo prekvapiť a zaskočiť.

Pohľad na nich sa mi ani trochu nepáčil. Priam ma to až vytáčalo a nemal som ani potuchy prečo.

Odvrátil som od nich pohľad a zistil som že ma Leana sleduje.

Bola oblečená v tesných šatách a takmer všetci chlapi na nej viseli pohľadom. Ona ich však ignorovala a žmurkla na mňa.

Po chvíli sa obrátila a zmizla v jednej z bočných chodieb a ja som ju nasledoval.

Síce som s ňou už skončil , ale potreboval som rozptýlenie.
Hneď ako som vošiel do chodby, začala po mne chodiť svojimi rukami.

Kroky som začul skôr ako ona a keď som sa obzrel, zbadal som Meredith ako na nás pozerala. V očiach sa jej zračilo prekvapenie a ešte niečo inšie, ale nevedel som čo to je.

Odtiahol som sa od Leany, akoby ma popálila, no po Meredith nebolo ani stopy.