Zlomená [Pozastavené]

6. Kapitola

Nasledujúce týždne boli pre mňa utrpením. S tréningom som si neustále odnášala modriny a vďaka výpomoci v kuchyni som sa ani poriadne nevyspala.

Ale postupne som si na to zvykla. Každý deň bol stále o tom istom tréning,obed , tréning, riad a kúsok spánku.

Všetko sa už zdalo byť viac-menej v poriadku, nebyť toho ténskeho idiota, ktorý bol na mňa od toho nočného incidentu ešte nepríjemnejší. A síce som už potom počúvala všetko čo povedal, občas sa stalo že mi vykĺzla dáka poznámka.
Taktiež som zistila, že tá Leana patrila k nižším dôstojníkom v pevnosti, ako by toho nebolo málo.
_________________________
„ Už ste tu štyri týždne." povedal Waeron, keď sme sa ako obvykle stretli pri jednom z cvičísk, kde sa k nám výnimočne pridal aj Cassiel.
„ Je načase ukázať čo ste sa naučili. Dnes niektorých z vás povýšime a niektorí sa vrátia naspäť." povedal a pozeral sa na mňa s úškrnom.

Postupne nás skúšal rad za radom. Samozrejme nikto z nás ho nemohol poraziť , a tak sme len dostali za úlohu udržať sa dosť dlho na nohách.

Nakoniec jediná Clio dostala povýšenie na vedúcu našej skupiny, ale nikoho zatiaľ neposlal domov.

Postupne sa vystriedali všetci až som zostala len ja .
Vykročila som do stredu a pozrela sa na neho. Nebojovalo sa so zbraňami čo bola pre mňa dosť nevýhoda, a on to vedel.

Čakala som ,a on mi po chvíli kývol hlavou.
„ Tak sa ukáž." vyzval ma a vyceril svoje zuby.

Rozbehla som sa na neho, ale on sa mi poľahky uhol. Otočila som sa a chcela som ho kopnúť do rebier, ale bol rýchlejší a podkopol mi nohy.

Padla som na zem tak rýchlo, až som si vyrazila dych.
„Hnusný bastard." dostala som zo seba po chvíli rozdýchavania.

„ Môžem byť kto chcem ,ale ty si aj tak nič ,si nikto. Teraz sa aj tak vrátiš kam patríš. Do väzenia , kde zhniješ, lebo ty si ani nič iné nezaslúžiš. Hádam že si vyrastala na ulici...." hovoril to pomaly, aby som si plno uvedomovala každé jedno slovo „ Vsadím sa ,že si sa tam ocitla preto ,lebo tvojej vlastnej rodine si sa hnusila."

Keď vyslovil poslednú vetu ,niečo sa vo mne zlomilo. A bariéra, ktorú som si dlhé roky stávala vo svojom vnútri zmizla, akoby tam ani nikdy nebola.

Zrazu ma zaliala chladná nenávisť a ešte niečo iné, niečo temné čo mi dodávalo silu.

Zrazu som cítila , ako sa mi mení koža, ako tmavne a objavujú sa na nej šupiny tvrdšie a krásnejšie ako diamanty. Ako mi rastú blanité krídla, silnejšia ako víchrica. Ako mi rastú rady ostrých zubov. Ako sa mi zužujú zreničky do úzkych štrbín a zrazu vidím svet jasnejšie.

Ten nával spomienok a emócií čo vo mne vyvolal ,prebudil monštrum hlboko vo mne.
Pomaly som sa postavila a pritom sa okolo mňa začal vytvárať čierny oblak mojej mágie.

Keď som sa rozhliadla všetci okolo mňa boli bledí od strachu, jeden chlapec sa dokonca pomočil.

Ale nezaujímali ma, zaujímal ma len on.
Rozbehla som sa na neho ,a než si stihol čokoľvek uvedomiť, zrazila som ho na zem a pritlačila ruky s pazúrmi k jeho krku.

Zacítila som jeho krv ,voňala a lákala ma, ale ja som sa mu pozrela do očí a ignorovala som všetko ostatné.

Vyzeral zaskočene, ale nie vystrašene. Usmiala som sa a odhalila som rad ostrých zubov.
„ Ak ešte čo i len raz spomenieš moju rodinu..." povedala som sladko„ Smrť bude pre teba milosrdenstvo oproti tomu, čo ti spravím ."

Zrazu som zacítila silný poryv vetra ,ako ma odhodil a ja som narazila o zem.
Vo vzduchu som zacítila vôňu dreva a jazmínu. Vôňu mágie, ale nie takej ako som mala ja. Toto bola posvätná mágia. Mágia živlov.

Po chvíli predo mňa predstúpil Cassiel s vystretou rukou. To nebolo možné, pomyslela som si. Len Ifriti ovládali túto mágiu.

Držal ma aj naďalej priklincovanú k zemi a hoci som mu nechcela ublížiť, nedal mi na výber a ja som privolala svoju vlastnú mágiu.
Mágiu čarodejníc , ktorých krv mi kolovala v žilách.

Cassiel po chvíli upadol do bezvedomia a potom mi už nič nebránilo , keď som sa odrazila od zeme a vzlietla.

Bolo to pre mňa ako oslobodenie, nelietala som už celé roky. Naposledy s otcom , a to i len v noci aby nás nikto nevidel.

Ale teraz som letela a kúpala sa v žiare lúčov a necítila som nič viac len nekonečnú slobodu. Aspoň na jeden moment som zabudla na všetko ostatné.
______________________
Namierila som si to k horám a rýchlo som pristála na skalnom výbežku.

Ešte som si síce chcela užívať ten úžasný pocit, ale moja obsidiánová koža by na jasnej oblohe priťahovala až moc pozornosti v krajine, kde by už len za jeden môj zub pýtali neskutočnú sumu.

Keď som sa zase vrátila do svojej ľudskej podoby , cítila som sa strašne krehká, zraniteľná , smrteľná.

Po tomto ako som ukázala čo skutočne som, že som potomkom dračích ľudí a čarodejníc, to bude pre mňa veľmi nebezpečné.

Waeron

Keď som vidiel ako sa premenila, pochopil som že som zašiel priďaleko.

Nechcel som jej ublížiť, ale vzdávala sa príliš rýchlo , hoci mala naviac. Myslel som si že je len rozmaznaná a že bola z bohatej rodiny.

Po tom čo sa stalo, väčšina ľudí vyzerala že každú chvíľu omdlie. Ani ja som od toho nemal ďaleko .

Rana na krku mi ešte stále krvácala, ale ignoroval som to a poslal som všetkých naspäť s tým, aby o tomto pomlčali.
Kebyže sa o tom ktokoľvek dozvie, bola by na ňu vypísaná neskutočná odmena . Už len za to kým bola , ale kebyže zistia akú mágiu ovláda.... ani som nechcel myslieť na to, čo by s ňou bolo.

Nasledujúcu noc sme sa ju spolu s Cassielom vydali hľadať.