Zlomená [Pozastavené]

9. Kapitola

„ Vitaj späť." povedala Clio takmer po šepky„ Myslela som , že ťa už nikdy neuvidím, po tom čo sa stalo. A keď ťa po pár dňoch zrazu priniesol Waeron spolu s Cassielom.... boli ste od krvi a ty ešte k tomu v bezvedomí...... hovorili ,že pravdepodobne neprežiješ ani noc. Nikdy som nebola radšej , že sa niekto tak mýlil." keď dohovorila , zaleskli sa jej v očiach slzy

A ja som si uvedomila, že ani ja nemám ďaleko od toho ,aby som sa rozplakala. Počas nášho tréningu a času , ktorý sme trávili spolu sa medzi nami vytvorilo akési spojenectvo, ba až priateľstvo. A vedela som , že aj ja by som sa bála o ňu , kebyže sa jej niečo stane.

Nastalo ticho, ktoré po chvíli zase prerušila.
„ Tak hovor." vyzvala ma odľahčeným tónom „ Chcem vedieť všetko."

Slabo som sa usmiala a chcela som sa posadiť trochu vyššie, ale hneď sa mi ozvala rana v boku , až mi skrivilo tvár.

„ Ževraj to chce ešte pár dní." poznamenala.

Potom sme sa už len rozprávali , až kým sa nezotmelo. A nielen o udalostiach z posledných dní, ale aj o našich životoch dávno predtým.
________________________
Nasledujúce tri dni, som mala ešte viac-menej voľno, pretože sa mi rany ešte stále hojili. Ale aspoň som chodila na výpomoc k Beatrice , tak ako predtým.

Od nikoho som sa však nedozvedela , ako sa im podarilo, bez liečiteľa, zbaviť ma takmer smrteľnej dávky jedu.
_______________________
Už som skončila s riadom , a ako obvykle som sa vydala cez tmavé, tiché chodby naspäť do izby.
Po tom incidente som dostala malú izbu na najnižšom poschodí , ktorá mala skôr rozmery kutice na metly, a nebolo v nej nič iné , okrem postele a malého okienka.

Ale bolo to oveľa lepšie ako spať s ostatnými. A aspoň som to mala blízko ku kuchyni, kde som si zvykla niečo zájsť uchmatnúť.
Párkrát ma za to síce Beatrice vyhrešila , ale vždy sa potom usmiala a robila akoby nič.

Práve som sa chystala stlačiť kľučku na dverách, keď som za sebou započula zvuk.

Otočila som sa a pozrela som do blčiacich kobaltových očí.
„ Čo si také spravila ty suka?!" zasyčala na mňa Leana „ Že ti odrazu venujú toľko pozornosti? Určite im obom robíš kurvu. Ale ja ťa varujem, Waeron je môj, s Cassielom si rob čo chceš. Ale Waeron miluje mňa, tak daj od neho ruky preč."
Keď hovorila , zacítila som , ako mi oprela chladnú čepeľ o krk .
„ Rozumela si?"

Opatrne som prikývla , a ona následne zmizla , rovnako ako prišla.

Bola to pravda , Cassiel a Waeron so mnou trávili väčšinu času , ale nie z dôvodu , ktorý si myslela Leana. Ale preto aby ma strážili, akoby sa mi chcelo zase niekam utekať.

Avšak , nemala som chuť to Leane vysvetľovať, nech si tá chudera myslí čo chce. Nabudúce , ak niečo podobné skúsi, budem pripravená a ona to trpko oľutuje.

Uškrnula som sa nad tou predstavou a vošla som dnu.
__________________________
„ Vstávaj! A pohni si." prebudil ma hlas nasledujúce ráno.

Muselo byť veľmi skoro, a tak som sa len zamračila a prevrátila sa v posteli.

Bolo mi úplne jedno , že Waeron ma stojaci nado mnou , ma za toto pravdepodobne zabije, ale potrebovala som ešte chvíľu spánku.

„Niečo som povedal." zavrčal na mňa.

Než som stihla čokoľvek urobiť alebo povedať, ma bez varovania, spolu s prikrývkou stiahol na zem.

Kúsok ma zabolela rana , ale ignorovala som to a zazrela na Waerona spaľujúcim pohľadom.

„Ténsky bastard." zamrmlala som svoju obľúbenú nadávku.

Mala som oblečenú len spodnú bielizeň, a tak som si tisla prikrývku k telu a mala som chuť mu jednu streliť, už len za to že nezaklopal.

On sa však otočil a vyšiel von akoby nič.
„ Za päť minút, na nádvorí." oznámil mi , než úplne zmizol za rohom . Ani sa neobťažoval zavrieť dvere.

Ukázala som za ním neslušné gesto a počas celého obliekania som si mrmlala rôzne kvetnaté nadávky na jeho adresu.

Čo odo mňa vôbec chce?
_____________________
Keď som vyšla von, zistila som , že som mala pravdu. Spoza horizontu ešte nevykukli ani prvé ľúče.

Podišla som k nemu. On si ma len nezaujato prehliadol a pustil sa k bráne v múre , vedúcej na západ.

Po chvíli sme už kráčali tichým lesom, v ktorom bolo len sem tam počuť spev vtákov . Pevnosť sme už mali ďaleko za sebou.

Vzduch bol ešte chladný a všetko v lese pokrývala rosa, takže som mala po pár minútach mokré topánky a aj spodný lem nohavíc.

Postupne bolo čoraz jasnejšie, až sa objavili aj prvé ranné lúče.
Ticho lesa narúšal len zvuk vody , ktorý bol stále hlasnejší.

Konečne sme vyšli spomedzi stromov na čistinku a mne sa naskytol úchvatný podhľad.

Pred nami sa nachádzal vodopád, pod ktorým bola veľká kamenná plošina, ktorú obtekali dva malé potôčiky, takže vyzerala skôr ako ostrov. Na jej bokoch stali bohato zdobené stĺpy, ktoré boli určite zasvätené nejakému božstvu.

Zastala som a vychutnávala som si pohľad na to.
Waeron medzitým prešiel po pri mne a po kameňoch prešiel na až na plošinu.

Keď som sa konečne prebrala s tranzu, nasledovala som ho.

„ Tu budeš mať odteraz tréningy, či už so mnou alebo s Cassielom. O tvojej druhej podobe musí vedieť čo najmenej ľudí, a na toto miesto sa už dávno zabudlo, takže je to ideálne. A každé ráno , nech už si nástúpená. Máš veľkú moc, a možno, kebyže sa naučíš disciplíne , by bol z teba výborný vojak." keď skončil svoj príhovor , sekol po mne bez varovania dýkou.

Uhla som sa , ale pri tom som sa potkla o vlastné nohy a bolestivo padla na zadok.

Nahlas si vzdychol a povedal:„ Myslím , že toto bude asi na dlhšie."

Otočil sa , a ja som sa postavila a vyrazila do útoku. Bohužiaľ mi to nevyšlo a zase som skončila na zemi.