Ženská mafia

🔪2

Elliot. Môj dnešný hlavný cieľ. Ak ho získam, neujde mi ani jeden moment v našom meste. Budem vidieť každého potkana bežať po ulici, každého, kto sa snaží pred nami ukryť, každého, kto sa otáča a hľadá kamery.

Elliota som vyhľadala ja. Vedel čo sa v tomto meste deje, ale nevedel o mne a o mafii. Nečakám že to bude ľahké, myslím si že bude protestovať, že bude urazený za to že som si urobila prehliaku jeho domu bez dovolenia a preto sa nebude chcieť pripojiť a spolupracovať. Nuž, nemal z domu odchádzať.

Bola som v jeho dome, ale nekradla som ani som nerozbíjala. Najprv som chcela aby moja návšteva zostala nepovšimnutá, ale nakoniec som mu nechala lístok a tým že má úžasný kamerový systém, ale bohužiaľ mu všetky kamery v jeho dome a okolí na polhodinu úplne vypadli. Nemá ani jeden záznam a mne je to tak strašne ľúto. Mala by som skončiť s ironickými lístočkami.

Zara bola so mnou a ďalší dvaja strážili okolie domu. Našla som čo som chcela. Vlastne presne som vedela kam ísť, vedela som kde má svoj kamerový systém ukrytý a bola to vážne prepracovaná miestnosť.

Vyzeralo to ako šatník. Vošla som dnu, stlačila som západku a spoločne so Zarou sme sa ocitli akoby v inom dome. Vyzeralo to tam inak ako v jeho skutočnom dome. Vyzeral, že je bohatý ale peniaze neboli investované do domu, to ani zďaleka nie. Boli investované do jeho malej sledovacej izbičky.

Bola to síce na prvý pohľad maličká izbička, ale v skutočnosti tam mal všetko čo bude potrebovať v mafii. Niekoľko počítačov, dokonca sa snažil nájsť signál na spojenie sa s nami.

Stena na pravo bola pokrytá obrazovkami pod ktorými bol stôl. Na stene vľavo bola veľká magnetická tabuľa a bola celá zapísaná. Nečítala som všetko, ale boli tam spomenuté veci ktoré sme vykradli my, ktoré sa stali, ktoré sa dozvedel cez svoju spojku na polícii.

Stena ktorá bola priamo predo mnou bola skoro prázdna. Začína nejaký nový výskum. Pri stene bola malá skrinka v ktorej mal svoje kamery, vysielačky a mikrofóny. Nezazrela som žiadnu zbraň ale myslela som si že tam žiadna nebude. Zabíjanie nie je jeho šálka kávy.

Samozrejme tam bolo ešte pár regálov a izba mala stále dosť priestoru. Fakt sa to iba zdá ako malé, no opak je pravdou.

Ako som sa prechádzala a prezerala som si celú jeho izbu, našla som zložku...zložku mojej mafie. Lenže nebolo tam nič, čo by mohlo dokázať našu existenciu. Dokonca ani poriadny názov. Otvorila som to a musela som sa zasmiať.

"Deby? Čo si našla? Mala som hľadať niečo vtipné?"

"Poď a pozri sa. Aký je zlatučký. Chcel nás zastihnúť pri únose alebo krádeži, chudák. On nevie že sa to ešte nikomu nepodarilo?"

"Asi chcel byť výnimočný."

Boli tam naše fotky. Teda, bolo na nich vidno iba rozmazané biele rukavice. Nebolo vidno ako sme sa tam dostali, čo sme tam práve v tej chvíli robili. Proste rozmazané biele rukavice. A o všetkom si dokonca viedol zápisnicu. Kedy, kde a čo tam robili. Toto boli jeho hlavné otázky, no väčšinou neboli zodpovedané.

Prezrela som si tie fotky. Bolo ich tam 10. Ani na jednej nebolo nič no aj tak som to chcela skontrolovať a zasmiať sa. Zara stála vedľa mňa a ja som jej všetky fotky postupne podávala. Trochu sme sa zasmiali a prešli sme na zvyšok.

Nemôžem ho ale súdiť podľa tejto zložky, pretože my sme to vymysleli tak, aby nás nikto nezastihol a tu aspoň vidím ja a určite aj on túto dokonale vykonávanú prácu. Aspoň niečo nám ide.

~~~

Počula som o ňom a došlo mi že ho potrebujem. Došlo mi, že potrebujem niekoho kto už je skúsený, niekoho kto by mi pomohol so všetkými kamerami, aby mi pomohol obnoviť a získať kompletné plány bytov a domov, potrebujem svoju ľavú ruku.

Pravú už mám, je to moja veľmi dobrá kamarátka a zároveň jedna z najlepších - Zara.

Pomáha mi v každom jednom dome. Ak vediem výcvik, stojí pri mne a pomáha mi. Pri výsluchoch ma ešte nikdy nenechala samú. Nenechala ma samú ani pred týmto celým - pred mafiou.

Pomáha mi aj s ostatnou prácou, no je to na nás obe priveľa a preto potrebujem Elliota. Nemusím ho zaúčať do kamerových systémov a všetkého okolo toho. On je v tom ako doma, tak ako aj ja.

Vraví sa o ňom, že si veľmi vyberá a zakladá si na prvom dojme. Mne nerobí problém urobiť dojem. Strach z toho že niečo nezískam som nemala už pekelne dlho a dnešný deň nie je výnimkou. Ja ho získam. Je mi jedno aký zo mňa bude mať pocit.

~~~

Pomaly si naťahujem čierne rukavice na moje hnedé opálené ruky. Moja chôdza je ladná. Čierne lakované lodičky zdobia moje chodidlá a zdôraznňujú každý môj krok. Doplňujú celkový vzhľad.

Krvavo červené šaty sú ako stvorené na dnešný deň. Obtiahnuté, nad kolená, veľký výsyrih. Týmto chcem dnes zaujať.

Moje hnedé vlasy sú ostrihané po plecia, jemne nakulmované. S makeupom som to nepreháňala. Je úplne prirodzený a keby nebol Elliot veľmi všímavý, tento bod by mu unikol. Ale on všímavý je. A veľmi.

Ak u neho platí prvý dojem, nespustí zo mňa oči. Elliot má databázu o všetkých v našom meste a určite aj o mne. Pozná všetkých. No takto, ma ešte nepozná. Toto je moja dnešná zbraň. Samozrejme že budem mať aj normálnu zbraň, ale tú hádam nebudem potrebovať.

~~~

"Čo máš z toho že ho získaš? Okrem toho že budeme mať viac času na kávu?"

"Zara toto je hlúpa otázka. Ale už som si na teba zvykla. Budem častejšie chodiť po domoch ľudí. Za pásom od nohavíc budem častejšie nosiť zbraň. Budem sa menej sústrediť na kamery a viac na osobný profil ľudí a na výcvik."

Výcvik a databáza ľudí sú pre mňa zásadné zložky. Pretože to je medzi pravidlami, ktoré som ja sama navrhla. Nehodlám ich porušovať, pretože by si zo mňa ostatný mohli vziať príklad a to by nebolo dobré.

Moja limuzína je pripravená a Elliot už čaká v najlepšiej reštaurácii v Sydney. Videla som ako tam vchádza a keďže som sa uistila že je tam, môžem si tam nakráčať ako najlepší člen Sydneyskej mafie - mojej mafie.

~~~

Bolo to tak, ako som si predstavovala. Vošla som do reštaurácie a všetky oči padli na mňa. Každý jeden pohľad patril mne. Drzo som sa usmiala a vykročila som k zadnému stolu ktorý som rezervovala. Potrebujem mať istotu, že nás nikto nebude počuť.

"Zdravím. Debby Petingsnová. Ale myslím, že to bola prvá vec ktorú si o mne vedel. Vykaj mi prosím." natiahla som k Elliotovi ruku keď sa postavil

"Som Elliot Hasting ale to už viete. Prepáčte, že tak zízam, ale toto je najlepší prvý dojem aký som kedy mal. Víno?"

Presne toto som chcela. Dobre Elliot. Chytil si sa. Začína sa dobrodružstvo.

Dohodli sme sa. Povedala som mu svoje pravidlá, dala som mu návrh a on všetko poslušne odsúhlasil. Aké jednoduché! A vôbec to nebolo dlhé stretnutie. On išiel zaplatiť večeru a ja som sa medzitým vytratila. Nech ide pekne domov, ja viem kde sa nachádza.