Ženská mafia

🔪16

Prebrala som sa v izbe na posteli. Pozrela som sa okolo a zistila som, že toto je môj dom. Konečne som doma. Chcela som sa postaviť, pocítila som pálenie skoro v celom tele ale snažila som sa ďalej. Na mojej ruke pristál teplý dotyk a to ma prinútilo ľahnúť si naspäť. Pozerala som do stropu a čakala som kto vedľa mňa prehovorí.

"Seď Debby. Zara ti išla pre čaj a tabletky, hneď sa vráti."

"Radšej víno."

Povedala som a pozrela som sa smerom ku chalanovi ktorý so mnou rozpráva. Zasmial sa na mne, ale zároveň som videla ľútosť v jeho tvári.

"Kto si?"

"Jaa..zamestnali ste ma."

Naozaj? Na teba si nepamätám. Vediem si vnútorný monológ v hlave. Po chvíli premýšľania som sa spamätala a pozrela som opäť jeho smerom. Odtiahol sa, pustil moju ruku a vstal z postele. Asi ho dostal fakt, že netuším kto to je.

"Prepáč ale nemôžem si pamätať všetkých. Nedá sa to. Takže som Debby."

Zdvihla som zdravú ruku a podala som mu ju s krivým, bolestivým úsmevom. Úsmev mi opätoval a predstavil sa ako Mike. Mal naozaj teplé ruky a príjemný zahrievajúci dotyk.

"Debby ty už si hore!" zvrieskla Zara, ktorá sa dovalila do izby ako veľká voda. Hneď ako ju Mike zbadal pobral sa von "Mike ďakujem ti že si mi s ňou pomohol."

"Sama si slabá však?"

Skočila som jej do reči a potmehúdsky som sa na ňu usmiala. Akurát vypredvádzala Mika a zatvárala za ním dvere. Hodila na mňa škaredý a zároveň radostný pohľad. Je super vidieť túto moju spriaznenú dušu ženského pohlavia ako sa teší z toho že dýcham. Máme medzi sebou svoj humor a ona vyzerá, že je rada pretože ho mám aj v tomto mojom dezolátnom stave.

"Vidím že si vo svojej koži. Máš zapálenú ruku aj ranu na nohe. Hruď síce nemáš zapálenú ale tiež je na tom dosť zle a minimálne mesiac budeš musieť ležať v posteli. Vyťahovali ti guľku z ramena, ale asi to neurobili načistejším spôsobom a preto sa ti to naozaj škaredo zapálilo. Na tej nohe, asi ťa pravdepodobne porezali špinavým nožom."

"Určite si s ním ten babrák ktorý má strážil rezal slaninu. Veď tak aj vyzeral. Zanieslo sa to tam."

"Toho babrák si naštasie zneškodnila."

Mrkne na mňa a podáva mi k ústam tabletky. Do zdravej ruky som si vzala pohár, opatrne som zdvihla hlavu a priložila som si ho k ústam tak, aby som sa mohla napiť a neoliala som sa. Keď som jej podávala pohár späť, triasla sa mi ruka a čakala som kedy to vylejem. Nebolela ma ruka, bolel ma pohyb ktorý som urobila. Zisťujem že ma boli každý pohyb. Zara odložila vodu a sadla si na moju posteľ, nepozerala na mňa ale von oknom. Odmlčali sme sa na chvíľu, pretože sme asi obe hľadali tie správne slová. Prehovorila som prvá.

"Mafia je na tebe. Daj na ňu pozor."

"Máš moje slovo." zdvihla ruku do vzduchu a ukázala gesto ktoré sa podobalo na nejaký skautský sľub. Zasmiala som sa na nej a trošku som vyzvedala.

"Odkedy je ten Mike v mafii?"

"Už to bude skoro rok. Zachránil ti život. Padol ti do tvojho smaragdovo zeleného očka?"

"V mojom nádhernom oku je miesto iba pre teba." mrkla som na ňu "Za to, že ma zachránil by sme ho mali povýšiť alebo aspoň nejak oceniť - nejaké peniaze alebo tak."

"Vyriešime to zajtra. Ty máš zatiaľ mesačnú, samozrejme platenú, dovolenku. Musím teraz odísť, prosím nevstávaj z postele, viem že ťa to bude lákať, ale ak vstaneš, čaká ťa nie jeden mesiac na posteli. Čakajú ťa minimálne dva mesiace."