Ženská mafia

🔪5

"Ja žiadnu Tessu nepoznám. Kto si?"

"To teraz nie je podstatné. Porozprávame sa až keď budeme na mieste." odpovedala som s kľudom

"Kam ideme? Kam ma beriete? Vy ste tie...tie čo unášajú a..zabíjajú ľudí?"

"Preboha máš veľa otázok. Už asi viem prečo si bola v tom debatnom krúžku vedúca." skríkla Zara

"Ako to vieš?"

"Zaraa ty si sa preriekla, no nevadí. Proste sme sa to dozvedeli a už mlč, pretože budeš medzi tými mrtvými tiež!"

Zrevala som to na Stelu a ona konečne zmĺkla. Zara jej zaviazala oči aby nevidela kam ideme a my sme mali konečne pokojnú cestu.

Vystúpili sme, vytiahli sme Stelu z auta, ktorá neodhadla výšku auta a skoro sa rozplacla.

Odviedli sme ju do izby. Tú izbu máme na nových ľudí. Je malá, v rohu je stolička a ďalšia stolička je pri dverách pripravená pre nás.

Strčili sme ju na stoličku a zviazali sme jej ruky za chrbát a taktiež sme jej zviazali aj nohy, pretože je nám jasné, že by sa chcela o niečo pokúsiť.

Odviazala som jej šatku a ona párkrát zažmurkala a keď sa jej oči prispôsobili svetlu, mohla sa rozhliadnuť po izbe. Nemohla toho veľa vidieť, keďže tam sú iba štyri biele steny, na jednej stoličke sedela a jednu mala oproti. A potom samozrejme ja a Zara, ale nás už si stihla prezrieť.

"Čo sa bude diať?" opýtala sa nás so strachom v očiach

"To by si chcela vedieť."

Zoširoka som sa na ňu usmiala, pohladila som ju po vlasoch a so Zarou sme odišli. Potrebujem si ešte raz prezrieť tie jej papiere a máme výcvik so zbraňami kde nesmieme chýbať, keďže sme cvičiteľky.

Vošla som do mojej kancelárie, otvorila som  počítač a prezrela som si ju ešte raz tak, aby som jej mohla na oči vyhadzovať veci z jej života.

Potom som sa prezliekla a zišla som dole na streľnicu. Tam ma už čakalo šesť ľudí - piati členovia mafie a samozrejme Zara.

Každý má už určené svoje miesto. Pri ňom sú zbrane. Na každý výcvik sú dve a na každom výcviku ich meníme. Na konci majú skúšku aby som ich vedela rozdeliť. Keď sa niekto nevie trafiť, tak nemôže robiť ochranku či áno?

~~~

Po výcviku som si iba zložila vestu, vošla som do kancelárie kde som vzala pohár s vodou a išla som do izby k Stelle. Pokecáme si medzi štyrmi očami.

"Doniesla som ti vodu aby si nemala sucho v hrdle."

"Strč si ju."

"Uuu ty si drsná. Chceš aby som bola aj ja drsná? Ver mi že neprežiješ a budeš prosiť o milosť. Tak sa správaj normálne."

"Ako mám vedieť že si do nej niečo nedala?"

"Chcem sa s tebou porozprávať. Asi by som ťa nezabila ešte pred rozhovorom. Až po tomto rozhovore zistím či budeš mŕtva alebo živá. Takže teraz sa napiješ vody a budeš pozorne poslúchať futbalistka. V útoku si bola dobrá."

"Ako vieš že som hrala futbal?"

"Nemaj zbytočné otázky. Rozprávať tu budem teraz chvíľu ja."

Stíchla a ja som jej odviazala jednu ruku aby sa napila vody. Samozrejme že som mala v ruke pištoľ a tak si dovolila iba zdvihnúť pohár k ústam a potom ho zložiť dole. Ruku som jej naspäť priviazala a začala som svoj monológ.

"Ako prvé by som sa ti mala asi predstaviť. Nie som Tessa ale Deby. Teší ma. Toto miesto kde si teraz, to je ubytovňa a zároveň aj všetko ostatné pre nás - pre mafiu."

Mali ste vidieť ten jej výraz. Bola úplne zdesená a pokúsila sa to zakryť ale nevyšlo jej to a vyzerala fakt vtipne.

"Áno presne ako počuješ nachádzaš sa na území mafie. Lenže my nie sme ako ostatní mafiáni. Nezabíjame ľudí. Teda, áno niekoľko mŕtvych tu už bolo, ale nikdy sme to nemali v pláne. Zabili sme iba pár ľudí a uniesli sme ich tiež len niekoľko. Lenže tu v Sydney sú veľmi hlúpy ľudia. Ja som uniesla troch a piati utiekli niekam do iných krajín a vyzera to tak, že za všetko môže mafia. Asi sa teraz pýtaš že prečo ľudí zabíjam. Je to pre to, že ja im poviem o mafii, poviem im to čo aj tebe a oni majú na výber. Buď zostanú tu, nič sa im nestane, majú zaručeny pokojný život bez hrozby, môžu robiť čo si vyberú, samozrejme že podľa možností. Proste úplne úžasný platený pohodlný bezpečný život. Lenže niektorí sú hlúpy a nedá sa s nimi vyjsť na jednu cestu. A tak pôjdu domov. No smutné je, že sa domov dostavia mŕtvy. Nezabíjala by som ich, keby nevedeli kde sme a kto sme. To je všetko čo o nás zatiaľ potrebuješ vedieť. Teraz odídem a vrátim sa zajtra s mojim návrhom. Donesú ti sem vodu a nejaké jedlo. Nepokúšaj sa o nič majú povolenie streliť ti guľku do hlavy, alebo ťa potrápiť. Nezahrávaj sa s nimi a s takou šancou ako je toto."