Ženská mafia

🔪4

Nasadli sme do auta a vydali sme sa na cestu. Adresu som poslala šoférovi no GPS-ky.           Prešlo niekoľko minút a my sme sa ocitli pred domom.  Zazvonila som, no nečakala som kým mi otvoria. Vošla som do vnútra.

"Ahoj Elliot. Dúfam že neruším."

"Pravdupovediac...nie."

Povzdychol si, pretože mu bolo jasné, že musí vyhodiť čašníčku. Vošiel do spálne a niečo zamrmlal. Z jeho spálne vyšla čašníčka a bola zarazená. Zara, hrozný človek, to hneď využila.

"Elliot?! Elliot!! Kto to  kurva je?! Ty ma podvádzaš? Povedal si, že sa ideš obliecť, nie že tam niekoho máš! Na pár dní som z domu kvôli práci a ty si hneď dovezieš domov štetku!"

Čašníčka sa otočila k Elliotovi a začala sa pre mňa veľmi vtipná konverzácia.

"Elliot? Kto je to dievča v bielom tričku?"

"Jaa...to je..." chudák sa zakoktal

"Neopováž sa jej klamať! Ja som jeho priateľka. Chodíme spolu už tri roky. Nečakala som že ma podvedie, ale teraz si myslím že to robil stále keď som bola preč z domu."

Zara prešla k Elliotovi a s nahnevanou tvárou mu dala facku. Čašníčka na ňu pozrela a urobila gesto, ktoré by som nečakala. Odstrčila Zaru nabok, postavila sa pred Elliota a vylepila mu facku tiež, Potom sa ospravedlnila Zare, že keby vedela že je zadaný, vyliala by na neho kávu ešte v podniku. Namosúrená odišla z domu a my sme vybuchli do smiechu. Teda aspoň dvaja z nás. Keby Elliot mohol, zabil by nás.

~~~

"Je múdra a učí sa sebaobrane, myslí si, že jej to pomôže a ja si myslím že jej to celkom ide. Stále si dáva pozor na to čo robí, na to kedy a kam chodí. Všíma si každú kameru, pozná každú tmavú ulicu aj keď do nej nikdy nevkročí. A preto mi o nej všetko zistíš. "

"Koľko na to mám času?"

"Zajtra ráno to chcem mať všetko na stole. A ak má nejaký diár s udalosťami na najbližšie dni, chcem jeho kópiu. Vidíme sa zajtra."

~~~

Prebudila ma omamná vôňa, ktorá sa niesla mojím domom. Škorica a jablká. Keby som nemala pojem o čase, myslela by som si, že som spala niekoľko mesiacov a prebudila som sa až na Vianoce. Ihneď ma to prebralo a ja som vošla do jedálne a sadla som si k stolu. 

Zara je ranné vtáča a tak mi pripravila ovsenú kašu so škoricou a jablkami, k tomu som mala aj kávu. Dokonca mi doniesla veci o Stele. 

"Nebude to ťažké, keďže nebudú potrebné žiadne listy rodičom." 

To poznamenala Zara predtým ako si vložila sústo svojich raňajok do úst. Takže predtým ako som dostala zložku, čítala ju Zara. Nevadí aj tak by som jej to ukázala.

Raz keď prišiel rodičom jedného dievčaťa list, zrútili sa ešte viac, mysleli si že si z nich niekto robí srandu. Vtedy sme jej povolili navštíviť ich. Povedala že pracuje v zahraničí a domov sa už nevráti. Zjedli jej to ako návnadu a ona sa odvtedy zlepšila.

Musela. Bolo to moje rozhodnutie. Po návšteve sa buď zlepší, alebo bude stáť pred dverami jej domu. Bohužiaľ, v tej chvíli keď tam bude stáť, už nebude medzi živými. Teraz je jednou z najlepších. Tých najnovších stále zaúča, niekedy im povie svoj nezaujímavý príbeh a ide to samo.

So Zarou sme sa naraňajkovali, pozrela som si Stelin denník a zistila som, že má dnes o jedenástej stretnutie s kamarátkou. Tak sa pripravíme.

"Zara, dnes o 11:15 budeme v kaviarni. Oblečieš si niečo úplne normálne, ako keby sme spolu išli na obed."

"Mám si brať zbraň?"

"Môžeš. Ale nemyslím si že ju budeme potrebovať."

"Povieš mi už o čo ide? Alebo chceš improvizovať? To asi nedopadne dobre."

"Tu je môj plán. Stela sa má o 11:00 stretnúť s kamarátkou v kaviarni. Necháme im 15 alebo 20 minút na rozhovor a potom..." povedala som jej môj plán a ona uznala že je skvelý.

~~~

Je 11:10 a my sedíme v aute. Som tu len ja a Zara. Žiadny šofér ani nikto iný. Nechceme na seba predsa pútať pozornosť. Rozhodla som sa že im dám ešte 10 minút, aby stihli dopiť kávu. Nič iné si nedali.

11:20

"Priprav sa ideme dovnútra."

Vošli sme do kaviarne a zamierili sme si to rovno k stolu pri ktorom sedela Stela a jej kamarátka. Divne sa na nás pozerajú, pretože ani jedna netuší o čo ide.

"Stelaa! Panebože ako dlho som ťa nevidela. Prekvapeniee!"

"Poznáme sa?"

"Chceš mi povedať že ma nespoznávaš? Možno preto, že sme si iba písali a nevideli sme sa už pár rokov. Veď predsa Tessa. To som sa až tak veľmi zmenila? Poď nech ťa môžem vyobjímať."

Samozrejme že som jej nepovedala svoje pravé meno. Nie hneď. Vytiahla som ju za ruku a vtiahla som ju do medvedieho objatia a zašepkala som aby ma nasledovala.

"Prepáč že takto na rýchlo a nečakane, ale potrebujem si zložiť veci a ty si mi písala že môžem zostať u teba. Tak ideme?"

"Jaa...ešte sme chceli niečo prebrať a rozlúčiť sa."

"Rozlúčiť sa? To je super tak predsa ideš so mnou. Vieš ja a Stela odchádzame za prácou a našli sme si tam už aj dom. Bude to skvelé. Prosila som ju aby o tom nehovorila skôr ako to bude isté, myslím že si prvá kto o tom vie." vychrlila som na jej kamarátku

"Tak to je super Stela teším sa s tebou. Pozývam ja, tak maj sa a píšeme si."

Asi to nebola najlepšie kamarátka keď bolo toto všetko čo na túto cestu povedala. Letmo ju objala a išla zaplatiť. Stelu som chytila okolo pliec a spoločne sme vyšli z kaviarne a otvorila som jej zadné dvere na aute. Zara si sadla k nej.