Ženská mafia

🔪18

"Popravde, prvý plán bol zabiť ťa. Lenže ako iste vieš aj ja som bola uveznená tak ako aj ty a prišla som na to že počas tých dní čo som bola dole som sa cítila asi najhoršie ako sa dalo a vedela som ako dlho si bola dole ty. Vytrpela si si to tam a preto som ti dala skúšobný týždeň. Osvedčila si sa a preto si teraz tu. Ale ver mi, ak sa o niečo pokúsiš znova, vytrhnem ti každý jeden vlas či chlp na tele postupne po jednom, a potom si z teba budem po kúskoch rezať. Nemysli si že budem milosrdná a dobrosrdečná. Ku každému som milosrdná len raz, a ty si si to práve vyčerpala."

Pozerá na mňa s vypúlenými očami a iba so strachom prikyvuje.

"Ešte niečo si chcela?"

"Nie."

"Tak na čo ešte čakáš? Nie si platená od predchádzania sa."

"Jasne. Dovidenia slečna Debby."

Čakala som niečo záživnejšie. Asi s ňou veľká sranda nebude. Pozerala na mňa ako na zjavenie a nevedela zo seba vydať jednu súvislú vetu po tom čo som jej povedala. Ale o to ide. Musia vo mne vidieť autoritu, šéfku, niekoho na koho si nedovolia, ale aj človeka a oporu. Nie som bez chrbtovej kosti a viem že každý má rodinu. Na začiatku som brala ľudí a bolo mi jedno či majú rodinu alebo nie. Veď ani ja som ju nemala. Nebola som dospelá, ale po čase som im dovolila kontakt. Samozrejme že keď im niečo prezradím už ich nemôžem len tak pustiť preč. Bud zostanú alebo zomrú. Ešte nikomu som nezakázala úplne prestrihnúť kontakt, no musím ich nejak kontrolovať. Telefonovať domov môžu, ale mám ich pod dohľadom. Samozrejme by si na odhalenie našli kľudne aj inú cestu, ale myslím že už si to nikto nedovolí. Videli moje schopnosti a všetci boli na mojom výcviku. Nesmiem dovoliť niekomu aby ma odhalil. Väčšina hovorí že sú v zahraničí a nevrátia sa, niektorí nemajú radi svoje rodiny a tak kontakt nepotrebujú, alebo proste o sebe dajú vedieť že zomreli. V tomto mám asi šťastie - rodinu nemám a tak sa o mňa nemá kto zaujímať. Nechýba mi to.

Teraz by som mala doriešiť papiere, ale pravdou je že sa mi nechce. Radšej pôjdem dole pozrieť sa na tréning a potom si aj sama zatrénujem. Posledný papier, posledná firma a potom budem môcť ísť.

Je to firma s obchodným reťazcom po celej Austrálii. Sídlo majú tú, v Sydney. S nimi už spoluprácu udržiavame dlho. Na stôl medzi papiere mi to dal Elliot, ale nenechal mi tu žiaden odkaz a tak to musím celé preveriť. Máme k nim založených hneď niekoľko desiatok papierov, pretože je to naozaj hodnotná a dlhoročná spolupráca. Boli jedny z prvých klientov. Ich zložku mám v rukách často, keďže ako veľký obchodný reťazec sa ich pokúša konkurencia zhodiť. Nikdy som nenašla žiadne okráda nie ani škáru v kamerách. Zaujímavé je, že som v spise nič nenašla ani tentoraz a preto som zavolala Elliota, ktorý pribehol ako poslušný pes.

"Prečo je tu táto firma?"

"Stačí otvoriť oči a čítať poznámky odo mňa."

"Žiadna tu nie je a nebuď drzý lebo ta vyhodím!"

"Dobre, dobre ukľudníme sa. Okráda ostatné firmy a našu ochranu iba zneužíva. Myslím že by sme sa mali stiahnuť, keďže som zistil, že hľadajú aj iné firmy na ochranu chcú nás čo najviac a ja s konkurenciou nespolupracujem. Niečo som si všimol už dávnejšie ale nemal som to overené a tak som začal viac pracovať a všimol som si jednu vyradenú kameru ktorú som nakopol a ukázalo sa, že som mal pravdu."

"Konkurencia? Nikto na nás nemá ale máš pravdu. Zavoláme ich hneď dnes a odpíšeme sa od zmluvy. Je to jednoduché keďže od začiatku udávam pravidlá ja. Môžeš ísť a zavolaj ich sem."

Elliot je výhoda. Nikdy som nemohla mať kontrolu nad všetkymi firmami a zároveň aj nad budovou, tréningom a prijímaním nových ľudí. Mohlo mi to dôjsť. Ako si dovolili odstaviť moju kameru? Elliot s nimi dohodol stretnutie o hodinu. Dovtedy mám voľno a tak skontrolujem celú budovu a hlavne tréning, keďže na ten svoj už zase nemám čas.

Presne o hodinu sa spoza mojich dverí ozvalo klopanie na dvere.

"Vstúpte."

"Dobrý deň slečna Petingsnová."

"Dobrý deň. Vitajte posaďte sa prosím."

"Nečakal som takéto rýchle stretnutie v tak blízkej budúcnosti."

"Dopočula som sa nejaké veci, overila som si tieto informácie a rozhodla som sa zmeniť to."

"Aké informácie?"

"Moja práva ruka - Elliot" ukázala som na neho "našiel odstavenú kameru vo vašej firme. No nebojte sa je po probléme a kamera je opäť v poriadku už zopár týždňov."

Po tejto vete ho oblial pot a na tvári ma veľmi čudný výraz.

"O tom som naozaj nevedel."
"Presne tak ste aj vyzerali. Nevedeli ste, že sa nám ju opäť podarilo napojiť aj keď ste si s vypájaním dali veľa práce."

"Vravíte že on to nahodil už niekoľko týždňov dozadu.." Elliotovi venoval veľmi nepríjemný pohľad

"Áno. Preto od našej zmluvy odstupujem a odteraz vás nezastupujem, stiahnem všetky svoje kamery a celú ochranku. Zmluvu by ste mali mať naštudovanú a určite viete aký dopad môže mať nejaký protest z vašej strany. Ešte potrebujem vás podpis sem." poťukala som perom po vybodkovanom mieste. Nesmelo sa podpísal a v tvári chytal bordové odtiene.

"To je všetko môžete odísť dovidenia."