Chapter8- Ups

162 11 0
                                    

"Ježiš Lee, ale to je pekne na hovno" sťažovala som sa po príchode z obchodu.

"To, že tu tiež bývajú?" zhodnotila múdro.

"Ako dobre nevyhneme sa im v garáži, ale toto? Však to je za trest" nešťastne som si povzdychla.

"Možno sa budeme úspešne obchádzať, veď aká je pravdepodobnosť, že by sme sa stretli každý deň?" polemizovala Lee.

"Bože Lee, lebo nevieš, aké máme obidve šťastie na náhody, však? A navyše si zober, že jediný bar v okolí je tu za rohom a už len tam sme sa viackrát stretli......prisahám, že mu ublížim, ak ešte raz urobí nejakú pičovinu" zdvihla som dva prsty na znak prísahy.

Lee len pokrútila hlavou a začala vybalovať nákup. Ja som medzitým utekala so izby, aby som si nachystala všetky veci na dnešný okruh. Bola som odhodlaná to tomu blonďatému idiotovi natrieť a nech ho aj rozrhne od zlosti. Nedarujem mu ani jednu zákrutu. Najlepšie by bolom keby dnes na okruh nenastúpil vôbec. To by ho nasralo viac, ako keby ho dam dole ja. Z premýšlania ma vytrhla vôňa pečeného mäska a hlas Lee, ktorý ma volal na obed.

"Fuuu Lee, to bolo mega dobré. Sa ani do auta nezmestím, ako som sa najedla" pochválila som ju a vďačne ju objala, že sa o mňa pekne stará.

"To nestojí za reč, vieš, že to rada robím, ale nabudúce si na rade ty moja drahá" usmiala sa šibalsky.

"Fajn ty si varila ja upracem" začala som zbierať taniere zo stola."

"To znie férovo" povedala Lee pri odhode z kuchyne.

Mali sme ešte trocha času pred poobedným okrum a tak sme si lahli na gauč a zapli telku. Neprítomne sme prepínali kanálmi, až sme zastali na hudobnom programe a trocha sa kultúrne vyžili.

"Dee ja viem, že o tom nechceš hovoriť, ale čo ti vravel Niall včera v bare?" prerušila našu pohodu.

"Presne tak Lee, nechem o tom hovoriť" zavrčala som.

"Ale no tak, mne to môžeš predsa povedať" naliehala.

"Ježíííš, mlel niečo o tom, že nepochopil moju rakciu, prečo som tak zutekala, či som sa ho zľakla , že som len princeznička a že nech si dám konečne pokoj keď na to nemám... a potom niečo čo znelo ako chabé sorry.... neviem zrušila som ho veľmi rýchlo naozaj som nemala náladu ho počúvať a nebola som zvedavá na jeho prázdne kecy, ktore ma aj tak netrápia..." odpovedala som

"A nemyslíš teda , že ho to mrzí a že sa vlastne chcel ospravedlniť?" dobiedzala

"Pre živého Boha Lee sa vôbec počúvaš??.... hádam ma nechceš presviedčať o tom, že henten čurák bez chrbtovej kosti co si nevidí ďalej od nosa má hádam svedomia....? To nemôťeš myslieť vážne!!" zvýšila som hlas.

"J--a--a som len m-yslell--a"

"Tak radšej nemysli" skočila som jej do reči. Nervózne sa zavrtela na pohovke , ale na moje veľké šťastie tú tému nechala tak.

Ostávali nám ešte dve hodinky a tak som šla dokončiť svoje prípravy a zbaliť si veci do vaku. Lee spravila presne to isté len s menším nadšením ako ja. Rozmýšlala som stále nad tými dvoma idotmi a nad tým ako si "zlepšiť" susedská vzťahy. Zapozerala som sa von oknom a uvidela celkom mladú rodinku s dvoma deťmi ako si vykračujú  Londýnom a v rukách majú tašky s nákupmi, s ktorých vykukovali petardi a rôzne drobnosti na oslavu. Zacítila som jemné pichnutie pri srdci a radšej som odvrátila zrak. Chvíľku som len tak sedela na posteli, keď v tom mi napadol geniálny plán.

"Leeeeee!" kričala som na celý byt.

"Leee ja mám totálne bohovský nápad!" sršalo zo mňa štastie.

Chasing carsWhere stories live. Discover now