Dva týždne. Už sú to dva týždne, čo dom odišla z Londýna. Skoro som zabudla, ako úžasne sme sa tu s Lee dakedy cítili. Keby nebolo Thomasovej nehody, určite by sme odtiaľto nikdy neodišli.
" Lee?"prerušil moje myšlienky Simon
"Uhm áno?" otočila som hlavu jeho smerom.
"Nad čím rozmýšľaš?, Chýba ti Londýn?" vyzvedal
" Ja neviem... Londýn tiež nie je najhorší, Lee sa konečne posunula vo svojom živote ďalej, našli sme nových priateľov, okruh je tiež super, mám seberovného súpera...." pri myšlienke na Nialla ma trocha striaslo.
"A predsa si odtiaľ zdrhla" prerušil moje myšlienky
"Nezdrhla som, len som vás chcela vidieť ,všetkých" lišiacky som naňho žmurkla.
So Simonom sme obnovili straré dobré kamarátske vzťahy a užívali sme si prítomnosť jeden druhého, ako by sme nikdy neodišli
"No poď ku mne, keď si nás tak chcela všetkých vidieť" pritiahol si ma k sebe s lačným pohľadom v očiach
Bozkával náruživo, dravo. Obaja sme vedeli čo od toho druhého chceme a tak sme vždy šli rovno na vec. Keď sme zo seba začali strhávať aj posledné kusy oblečenia zacítila som vibrovanie telefónu v zadom vrecku kraťás.
"Čo do riti.." Frflala som
"Vypni ho" vravel pomedzi bozky
Naill! Niall? To ako vážne? Naozaj mi práve teraz vola ON? To nieje možné. Čo si ten chudák o sebe vôbec myslí. Naštvane som si prehrávala v hlave. Volal mi asi 4 krát a ja som sa vôbec nevedela sústrediť na to, čo sme chceli práve robiť. Keď konečne pochopil, že nemá šancu, na to, aby som mu to zdvihla zavibrovala mi sms-ka
"Ide o Lee - pomoc-tu a teraz!!! HNEĎ!!!!!!" prečítala som si a zvalila zo seba Simona.
V sekunde som vytočila jeho číslo a snažila sa zistiť čo, sa mojej Lee stalo.
"Niall! ....okamžite mi povedz čo sa stalo, ......nie ty buď ticho... nehovor mi čo mám robiť.." syčala som
„Toto je vážne.....ide o Lee......musíš prísť okamžite domov!" povedal rázne.
Na nič som nečakala. Ihneď som sa obliekla a povedala som Simonovi aby ma zaviezol do Londýna. Nečakal ani minútu a už sme sedeli v jeho aute. Cesta trvala snáď celú večnosť. Hlavou mi behalo milión myšlienok čo sa stalo, či je v poriadku, či jej niekto neublížil... nebodaj horšie.
Po nekonečnej ceste sme konečne zastali pred ich bytom a ja som vyletela z auta v tesnom zástupe Simona. Zabúchala som a čakala, kým sa tie poondiate dvere otvoria. A zrazu tam stál on. Niall. Rovnaký, ako predtým s rovnakými vlasmi a v tom istom tričku, ako v ten večer.... len oči. Jeho oči tak nežiarili. Zdalo sa že ma rád vidí, že sa usmieva , no úsmev razom opadol keď videl Simona, ako stojí vedľa mňa a pevne mi stíska ruku.
" Kde je?!!" vtrhla som do bytu a Nialla som nechala pri dverách.
"Horan , piče pýtam sa ťa kde je do šľaka!!!" prebrala som ho z tranzu
" S Harrym v jeho izbe...." namierila som si to priamo tam..."ale asi spí" začula som , no to už som stála vo dverách
"Hej Lee...Lee" rozbehla som sa k nej. Nemohla so uveriť vlastným očiam. Našla som ju ležať schúlenú v klbku s premočeným vankúšom, spuchnutými očami a slzy jej stále stekali po tvári.
"Styles, čo si jej spravil!! Varovala som ťa! " vyhrážala som sa
"Dee.. upokoj sa" prehovorila zlomeným hlasom "on nespravil nič, on tu bol celý čas pre mňa...to....moja....moja matka" slzy tiekli v cícerkoch
"Tvoja čooo...tvoja matka?" nechápala som
"Asi vás nechám.." zdvihol sa Harry od nej a pobozkal ju na čelo. Lee len prikývla, počkala kým zavrie dvere a odsunula deku aby som si k nej mohla ľahnúť ja.
Ležali sme vedľa seba a ona plakal a plakala. Vedela som že to potrebuje tak som jej dala čas. Len sme tam spolu ležali a ja som ju hladkala po vlasoch, čo na ňu vždy zaberalo ešte z decáku. Ale takúto som ju popravde už dávno nevidela a rozhodne mi tento pohľad nechýbal.
"Lee, ... ak nechceš o tom...."
"Nie, chceeeeem....len ..."prerušila ma a potiahla nosom a trošku sa nadvihla na posteli.
"Boli sme v garáži všetci spolu. Ja, Harry a Niall, super sme sa bavili popíjali pivko a oddychovali" vzlykala " a zrazu sa tam objavila nejaká žena , že hľadá práve mňa a vysvitlo že je to moja matka..." už znova plakala
"Dee...ona ...ona.... chápeš ona mi povedala , že chcela isť na potrat, chápeš na potrat... ona ma nechcela vôbec ani len na sekundu..... len jej rodičia jej to zakázali tak ma šupla do decáku" pokračovala" ale najhoršie je, že ma dcéru, verila by si? Ona ma dcéru....ja mám sestru.... a to len 4 roky potom, čo ma doslova odložila..... ju si nechala.... a za mnou ani neprišla ... prečo si ma nevzala späť...., prečo mňa nechcela a ju áno...." plakala.
"Lee....pššššt" snažila som sa ju upokojiť a zaroveň získať troška času, aby som všetko toto spracovala aj ja.
"Lee.... ja viem, že je to strašné, čo spravila...ale prišla. Síce po dvadsiatich rokoch, ale predsa len prišla za tebou. Našla ťa..." snažila som sa jej to vysvetliť.
"Deee!!! Ale ona ma nechcela..... a nechce ma ani teraz....prišla si len upokojiť svoje zlé svedomie.... ako mi môžeš toto povedať?! Čo čakáš , že jej odpustím a vrhnem sa jej do náručia??" rozčuľovala sa pomedzi vzlyky.
"Nie Lee, to rozhodne nie, to som nechcela povedať, ja len že..... " odmlčala som sa
" Len že?" potichu čakala čo dopoviem.
" Len ty aspoň nejakú mamu máš..." sklopila som zrak " a prišla síce neskoro a nie práve s vhodným uvítaním...ale je tu.. pre niečo.... možno naozaj len kvôli sebe, a možno práve kvôli tebe... dala by som aj svoj posledný výdych len aby som mohla vidieť tú svoju" dokončila som.
"Lee pozri.... je tu.. prišla.... daj tomu aspoň šancu. Zisti čo chce, prečo prišla a potom sa môžeš rozhodnúť, či ju prijmeš, alebo ju navždy zo svojho života vyškrtneš...ja som na výber nemala.."
Pozorne počúvala každé jedno moje slovo a bolo vidno, že nad nimi premýšľa. Teda aspoň dúfam. Verím.
"Teraz si oddýchni. Potrebuješ sa vyspať......poviem ti, nevyzeráš najlepšie" žmurkla som na ňu.
"Krava....budeš pri mne, kým zaspím?" potichu sa spýtala.
„Samozrejme láska" pobozkala som ju na čelo.
"Dee..ďakujem, ďakujem že si tu, že si sa vrátila... že si tu opäť pre mňa" objala ma
" To je jasné, sme predsa sestry... a sestry sa nikdy neopúšťajú"
Ešte chvíľku som pri nej ostala sedieť. Keď sa jej viečka zachveli posledný krát vedela som, že spí. Potichučky som vyšla z izby a zavrela dve. Namierila som si to rovno do kuchyne, kde sedeli chalani za barovým pultom. Do riti, úplne som zabudla ,že je tu aj Simon. Akonáhle som volšla do kuchyne, všetky hlavy sa otočili mojim smerom. Podišla som k Simonovi, objala som ho okolo krku a unavene som vzdychla. Periférne som videla, ako Niall zvesil plecia a pozeral na nás. Správne Horan, len sa pozeraj. Pozeraj sa pozorne... nech aj ty vieš aký je to pocit.... pozerala som naňho, kým som dala Simonovi bozk.
YOU ARE READING
Chasing cars
Fanfiction"Raz ťa dostanem....uvidíš!" "Prosím ťa...sám tomu nechceš veriť." "Verím a ty tomu uveríš tiež.....zapamätaj si dobre moje slová!" Nový príbeh, ktorý bude plný napätia, doťahovania, vtipných situácií a lásky. Pozor na časti 13+, vulgarizmy a samozr...
