"To vy ste si asi treskol hlavu" kričala som na doktora, ktorý mi práve vysvetľoval, že si ma nechajú na noc na pozorovanie, kvôli úrazu hlavy. Trepal niečo o ľahkom otrase mozgu a závratoch.
"Slečna, prosím vás upokojte sa. Je to bežný postup. Ak sa nevyskytnú žiadne problémy, ráno vás prepustíme" vysvetľoval ešte stále kľudný lekár.
"Ale prosím vás aké problémy by sa asi tak mohlli vyskytnúť? Odchádzam!! začala som sa dvíhať z postele čo som asi robiť nemala. Pri prudkom pohybe sa mi zatočila hlava a len tak tak som sa stihla zachytiť postele.
ôDúfam, že toto vás presvedčilo, slečna" škodoradostne sa uškrnul a odišiel z izby. Nasrato som si odfrkla a vrátila sa do postele.
"Ale no tal Dee veď je to len jedna noc, to vydržíš, aspoň budeme mať istotu, že si v poriadku a môžeš sa vrátiť na dráhu" snažila sa ma upokojiť Lee.
"Bože Lee, ale vieš ako ja to neznášam... je to tu také biele a smutné a smradľavé a depresívne. A najlepšie vieš, že na nemocnicu nemám vôbec dobré spomienky" neochotne som položila hlavu na vankúš a zavrela oči nad nepríjemnou spomienkou.
"Dee ja viem, ale len jedna noc. Budem tu s tebou pokiaľ ma nevyhodia a ráno si po teba prídem" ubezpečovala ma.
"Sľubuješ?" smútok mi zalieval oči.
"Sľubujem" usmiala sa a prisunula si ku mne stoličku.
Lee bola pri mne naozaj celý deň a dokonca aj vtedy keď ma bolesť hlavy prinútila zavrieť oči a zaspať.
"Prepáčte slečna, ale návštevné hodiny sa skončili musím vás požiadať aby ste opustili izbu" vošla dnu postaršia blondínka.
"Samozrejme už idem len sa rozlúčim" sestriška sa usmiala a privrela dvere.
"Nieee nenechávaj ma tu" žobronila som.
"Dee ja musím ísť počula si sestričku, nemôžem tu ostať aj tak by ma prišla vyhodiť" argumentovala a pomaly si obliekala čiernu koženku.
"Ty si pekná kamoška!" odfrkla som si a na znak hnevu som sa otočila Lee chrbtom.
"Dobrú noc a ráno ma čakaj" počula som úsmev v jej slovách. Lee vedela aká som a tak sa málo kedy na mňa nahnevala alebo urazila. Mám celkom ťažkú povahu a jej to vôbec neuľahčujem no mám ju rada , je to moja jediná rodina a to je jeden z dôvodom prečo sa rešpektujeme a chápeme.
Po odchode Lee v izbe istalo strašné ticho a to je to z čoho mám strach. Neznášam ticho, neznášam počuť svoj vlastný dych, neznášam počuť svoje vlastné myšlienky. Nechápem ľudí, ktorí si takéto situácie vychutnávajú.Mňa to ticho desí. Minúty trvali hodiny a ja som už nevedla čo by som od nudy robila...a tak som prinútila svoje oči zavrieť a pokúšala sa zaspať. Prehadzovala som sa tam a spať na totálne nepohodlnej nemocničnej posteli a nadávala na toho dementného doktora čo trval na tom aby som tu ostala. Ležať som predsa mohla aj doma. Sama vieš, že by si to nedodržala...ozvalo sa moje podvedomie. Musela som mu dať za pravdu, ale je to moja vec čo robím. Po neúnavnom rozhovore s mojím druhým ja mi pomaly začali oťažievať viečka až som zaspala.
_____________________________________________________________________________
"Píše mi Lee" povedal Harry a očami sledoval mobil. V tej chvíli som prestal dýchať a dúfal som v dobré správy.
"Čooo? Čo píše?" vypytoval som sa.
"Že Dee je v pohode,len si ju nechali na pozorovanie,bežný postup a ráno ju pustia" dopovedal. Až po jeho slovách som si uvedomil , že som celý čas zadržiaval vzduch v pľúcach a konečne som sa zhlboka nadýchol.
YOU ARE READING
Chasing cars
Fanfic"Raz ťa dostanem....uvidíš!" "Prosím ťa...sám tomu nechceš veriť." "Verím a ty tomu uveríš tiež.....zapamätaj si dobre moje slová!" Nový príbeh, ktorý bude plný napätia, doťahovania, vtipných situácií a lásky. Pozor na časti 13+, vulgarizmy a samozr...
