Chasing cars

Chapter12- Orgován

Niall pohotovo skočil do vody za Dee a snažil sa ju vyloviť. To sme už s Harrym dobehli k nim a Harry pomáhal Niallovi vytiahnuť Dee bezpečne na mólo. Dee začala vykašliavať vodu, no okrem mokrého oblečenia sa  nič vážneho našťastie nestalo. Samozrejme, že sa celá táto situácia nezaobišla bez nadávok na Niallovu adresu. Rýchlo som okolo nej prehodila moju bundu, aby neprechladla. Za stáleho nadávania si Dee obliekla moju bundu a rýchlym krokom sa vybrala preč z móla. Niall šiel za ňou a snažil sa jej vysvetliť, že to nespravil zámerne. S Harrym sme ostali šokovane stáť na konci móla a spracovávali sme celú záchrannú situáciu a dvoch odchádzajúcich ľudí, ktorí absolútne neriešili našu prítomnosť. Obaja sme sa na seba nechápavo pozreli a začali sa s chuti smiať.

"Sú oni dvaja normálni?" smial sa Harry.

"To v žiadnom prípade. A akože Dee vôbec nevadí, že sme mali ísť spolu von......Nevadí......aspoň som zažila trochu vzrušenia" smiala som sa s ním.

"Mysliš, že sa budú vedieť niekedy porozprávať aj normálne?" spýtavo sa na mňa pozrel Harry, keď sme sa prechádzali po móle.

"Neviem.....ale myslím, že to už k nim proste patrí. Neviem aký je Niall, ale Dee sa nezvykne podriaďovať chlapom, Vieš, mala ťažké detstvo, kedy sa naučila starať sa sama o seba a byť sama sebe pánom. Akonáhle cíti, že by sa mala niekomu podriadiť, respektíve niekoho počúvať, automaticky sa stavia do obrannej pozície. Ale kto vie......vieš ako sa hovorí....medzi láskou a nenávisťou je len tenká hranica" dokončila som svoju úvahu a pousmiala som sa nad predstavou Nialla s Dee.

"Nepovedal by som, že sa doslova nenávidia. Niall je prirodzene súťaživý. Už od malička. Aj so mnou každodenne súťaží, aj keď si to nechce priznať. Proste je taký typ. A podľa mňa je preňho Dee výzva. A čo sa týka ich dvoch ako páru....Niall si v tomto dáva veľký pozor.....už raz obetoval skoro všetko a stratil priveľa. Nehovorím že nikdy.....len že nie tak skoro....."

"Bože Harry, ja som to myslela zo srandy......neber to hneď tak vážne" drgla som ho do pleca.

"Neviem prečo, ale mám pocit, že ti môžem povedať skoro všetko, aj keď ťa takmer nepoznám......Aj to, za čo by ma Niall zabil, takže ak o tomto rozhovore povieš jemu, alebo Dee........."

"Ja nežalujem Harry......nie som malá" prekrútila som očami.

"A čo ty?"

"Čo ja?" nechápala som.

"Povedz mi niečo o sebe. Z hruba si viem predstaviť, aká je Dee, ale ty......ty mi prídeš skôr uzavretá, takže si informácie musím zistiť priamo od teba" lišiacky sa usmial Harry, až sa mu na ľavom líci zjavila rozkošná jamka.

"Žiadne informácie si o mne nemusíš zisťovať" odpovedala som mu rovnakým tónom.

"Ale no ták, Lee........vyzerá to tak, že spolu strávime v garážach ešte veľa času.....my sa nemáme prečo hádať, tak prečo mi o sebe nechceš nič povedať?" tváril sa urazene.

"Och no dobre.....čo chceš vedieť......" ťažko som vydýchla. Harry bol zlatý chalan, ale rozhodne som nebola pripravená odpovedať mu na všetky otázky. Nepoznala som ho až tak dobre a ja nie som ako Dee. One je k ľuďom niekedy až príliž otvorená. Povie im, čo si o nich myslí a nie je až tak ťažké dostať z nej odpovede na všetky otázky.

"Ja neviem......tak napríklad.....Odkiaľ sa poznáte s Dee? Prečo si mechanička? Lebo popravde nepoznám veľa dievčat, čo sa rozumie do áut........Jazdila si aj ty? Alebo nemáš vodičák? Aký je tvoj obľúbený kvet? Kto je Sára a prečo si jej pomáhala s deťmi? Od koho máš ten prsteň na retiazke a po čom ti zostala táto jazva, ktorú si sa rozhodla skryť tetovaním?" prstom mi prešiel po odhalenej časti pleca, ktorú nezakrýval tenký svetrík.  Okamžite som si ho napravila a nervózne som si odkašľala. Na viacero otázok som sa mu chystala odpovedať nepriamo, ale tieto posledné dve otázky ma úplne zabili. Moja ruka automaticky vystrelila k prsteňu na retiazke a začala sa s ním hrať. Ostalo medzi nami trápne ticho, počas ktorého Harry čakal odpovede na všetko. Nervózne som prehovorila.

"No tak.....neviem kde začať..... si dosť zvedavý na chalana.....Dobre.....s Dee sa poznáme takpovediac od malička......je moja nejlepšia a jediná kamarátka a úplne bez problémov by som ju nazvala aj mojou sestrou. Kedysi sme spolu jazdili, ešte keď sme boli v Bristole, čím ti odpovedám na otázku o vodičáku. Áno mám vodičák.....A neviem, prečo som mechanička......Vždy ma bavilo hrať sa s káblikmi. Ešte pred dvomi rokmi, keď sme boli v Brisotole sme mali dobrú partiu a tá ma naučila, ako sa s týmito káblikmi hrať správne. No a teraz už len opravujem" usmiala som sa a rozhodne som nemala v pláne odpovedať mu na zvyšné otázky. Anie neviem ako, ale stáli sme pred našimi dverami. Na chodbe sme boli len my dvaja a ja som sa bála, že tento, celkom príjemný deň, skončí nepríjemne. Aspoň pre jedného z nás.

"Prečo už nejazdíš?" potichu sa ma spýtal Harry a postavil sa oproti mne. Presne toto som mala na mysli.

"To je jedno" sklopila som zrak a premýšľala nad tým, ako zmeniť tému.

"Stalo sa niečo? Preto tá jazva?" zdvihol moju bradu, aby mi videl do očí. Stáli sme až príliž blízko pri sebe. Pohľad do jeho veľkých a zelených očí mi nerobil vôbec dobre. Celá som sa v nich stratila. Cítila som sa takáto maličká, ale zároveň tak bezpečne. No moje spomienky mi stále naháňali slzy do očí. Nemohla som pred nim plakať. Otočila som hlavou do strany, aby  už nedržal moju tvár, vystrela som sa a prehovorila som trochu pevnejším hlasom.

"Harry.....hovorím, že je to jedno" každé slovo som hovorila pomaly a dôrazne, aby pochopil, že to myslím vážne a že má skončiť.

"Lee.........mne to môžeš povedať" nedal si pokoj. 

"Harry...ty....proste...." zúfalo som vydýchla. Nemohol to nechať tak? Musel to pokaziť? Musel pokaziť celý deň? Rýchlo som dala kabelku medzi nás, aby som si našla kľúče a aby som zväčšila ten úzky priestor medzi nami. Moje myšlienky prerušila až jeho ruka, ktorá sa dotkla tej mojej. Rýchlo som zdvihla hlavu a môj nos sa skoro dotkol toho jeho, čo stál tak blízko. Ani som si to neuvedomila, no teraz som len tak stála a dívala sa do jeho očí. Moja hlava úplne vypla....úplne som zabudla na to, že ma ešte pred sekundou vytočil. Teraz jeho mentolový dych narážal do mojej tváre a moje oči preskakovali z jeho nádherných očí na jeho ešte krajšie pery. Cítila som jeho neopísateľne krásnu vôňu, ktorá mi opantala všetky zmysly. Na nič som nemyslela. Moje srdce začalo nekontrolovateľne biť a ťažko sa mi dýchalo.

"Prepáč Lee......nechcel som.....Nechcem, aby sme sa hádali ako Niall s Dee.....prepáč" šepol a jeho tvár sa začala nebezpečne blížiť k tej mojej. Jeho oči uprene sledovali moje pery ja som zas pocítila ten vzrušujúci pocit, ktorý som necítila už strašne dávno Tak veľmi som chcela, no nemohla som.....Ešte nie....

"Orgován" šepla som, keď sa naše pery takmer spojili. Harry otvoril oči, trochu sa odtiahol a prekvapene na mňa hľadel.

"Pýtal si sa ma síce na kvet a orgován je krík, ale mám ho najradšej.....Krásne vonia" slabo som sa pousmiala a naklonila halvu na bok.

"Dobrá voľba" pousmial sa Harry, ktorý práve pochopil. Odtiahol sa odo mňa a postrapatil si nervózne vlasy, ktoré nemal zastrčené v šatke.

"Harry, ja pôjdem......už je neskoro....dobrú noc" otvorila som dvera a chcela som ich čo najrýchlejšie zatvoriť, aby ho nenapadlo ešte niečo urobiť.

"Lee?"

"Áno?"

"Ďakujem za dnešnú pomoc s Lux....bola si úžastná" zas tá jamka v jeho líci.....

"V pohode Harry.....aj nabudúce" usmiala som sa na rozlúčku a zavrela mu dvere pred nosom. Čelo som mala opreté o dvere a snažila som sa rozdýchať situáciu, ktorá skoro nastala.