Part 37 Nikdy nezabudnem

8 1 0
                                    

Prebudila som sa na zvláštny pocit chladu. Otvorila som oči a vonku svitalo. Miesto vedľa mňa bolo prázdne . Očami som po izbe hľadala Harryho, no nebol tam. Z kuchyne sa ozývali tlmené zvuky a nadávky

"Kurva" sledovala som Harryho, ktorý práve vylial svoju kávu. Dúfala som, že po včerajšku sa zmenila aj jeho nálada aspoň trochu.

"Lee, nechcel som ťa zobudiť, prepáč" prehovoril, keď si ma konečne všimol.

"Nezobudil si ma ty" povedala som a podišla k nemu "ale to prázdno v posteli" to už som ho pevne objímala.

"Nemohol som spať" vlepil mi bozk do vlasov. Harry ho zlá nálada bola preč, no videla som, že je nervózny, a hlavne že sa na nič nesústredí. Všetko mu padalo z rúk, do všetkého narážal.

"Boha čo tu trieskaš?! Ešte je noc!" zjavil sa Niall

"Už je ráno Horan" odvrkol mu Harry

"To mi je zas nálada bro" nalieval si Niall zvyšok kávy, ktorú Harry ešte nestihol rozliať.

„Lee" kývol mi na pozdrav a pobral sa preč.

"Harry deje sa niečo?" opatrne som vyzvedala

"Harry?" podišla som bližšie

"Čo, čo? Čo je?" prudko sa otočil a narazil do mňa

"Ja, Lee, prepáč, čo si sa pýtala?"

"Či je všetko v poriadku, si nejaký roztržitý a nervózny" pohladila som ho po ramene.

"No ale áno len som.. Ale nič"

"Počúvam" stála som si nekompromisne za svojím.

"Včera, keď si zaspala a ja som ťa sledoval, aká si krásna, uvedomil som si, že si to najstatočnejšie dievča, aké poznám... Krehká a zároveň taká statočná. Že aj napriek tomu, čo ťa v živote stretlo si tu a si pripravená pomôcť mne, Dee aj ostatným. A tak som ti včera keď si už spala sľúbil, že sa s matkou stretnem. Ešte večer som jej napísal správu, že to môžem skúsiť, ale nič jej nesľubujem. "

" A? " pozorne som počúvala.

" Odpísala, že je šťastná a také tie kokotiny o tom, ako sa zmenila"

"Harry!" napomenula som ho. Pretočil očami a pokračoval.

"No proste dnes sa máme stretnúť na rohu 6 a 9 v tej kaviarni" dopovedal šeptom

"Harry" vtiahla som ho do objatia "Ani nevieš, aká som šťastná, že si vôbec ochotný dať tomu šancu. Už len kvôli tebe. Uvidíš, možno sa naozaj zmenila, možno chce všetko vrátiť, stále si jej malý chlapec a určite ťa nikdy neprestala ľúbiť" hľadela som mu do očí.

„Naozaj som taký malý?" uškrnul sa popod nos a pobozkal ma pod uchom.

„Prestaň Harry, vieš ako to myslím"

"Viem, ale čas sa nedá vrátiť" opravil ma

"Ale dá sa dobehnúť to, čo ste zmeškali" oponovala som.

Harry odišiel do kúpeľne a ja som spratala to, čo po ňom v kuchyni ostalo. Naozaj som bola pyšná, že sa takto rozhodol. Každý si zaslúži druhú šancu. Aj ja by som ju svojej matke dala, keby o mňa prejavila aspoň kúsok záujmu. Zamyslela som sa a pokračovala v upratovaní.

Bol obed a ja som ešte stále v garáži dávala dokopy auto pre Dee. Musím jej zavolať, ako sa má a kedy sa chce vrátiť. Konečne prerušil moje myšlienky Harry a Niall.

„Čaute" hovorila som pomedzi bozky.

„Lee, daj tuto pánovi zajebať prosím ťa, lebo sa s ním nedá vydržať" sťažoval sa Niall

Chasing carsWhere stories live. Discover now