Pomaly som sa začala preberať zo spánku. Musela som spať celú večnosť, lebo telo ma už od toľkého ležania začínalo bolieť. I keď je dosť možné, že to telo ma bolí aj po včerajšej nehode. Oči sa mi pomaly rozliepali a ja som zistila, že nie som v izbe sama.
"Horan?" Niall sedel na stoličke pri posteli a niečo ťukal do telefónu.
"Harper...... Že si sa aj uráčila. Kto to kedy videl toľko vyspávať" podrýpol, pričom mu pravý kútik vyletel dohora.
"Dement......ak si zabudol, tak som mala včera nehodu.....čo ma privádza k otázke, prečo si tu?........chceš ma doraziť, alebo si sa o mňa.....nebodaj.....bál?" posledné slová som trochu zdramatizovala, ale musela som sa pri tom zasmiať, i keď moje rebrá mi to veľmi nedovolili.
"Nehoda.....zas nepreháňaj.......trochu ťa pritlačili, to je toho..... a nie....neprišiel som ťa doraziť a už vôbec som sa o teba nebál. Len som ťa s krátka prišiel pozrieť. Bože, vy ženy si tak nehorázne domýšľate."
"Pozrieť? Teraz v noci?" čudovala som sa, lebo viem, že návštevné hodiny určite nie su.
"Tomu sa hovorí konexie......a už dávno nie je až taká noc. Pomaly svitá."
"Koľko je hodín?"
"Skoro 5."
"Bolí ma celé telo z toho ležania."
"No čo ti poviem.....stárneme" usmial sa Niall.
"V poslednom čase som nad tým rozmýšľala" usmiala som sa aj ja pridŕžajúc si rebrá. Sledovala som Nialla, ako stojí pri okne a pozerá sa niekam do diaľky.
"Nevytáča ťa niekedy, ako sa rýchlo sa noc mení?" povedal Niall potichu stále hľadiac niekam.
"Niekedy áno.....všetko o čom som kedy snívala sa rozplynie hneď, ako sa zobudím....." povedala som si viac menej pre seba. A platilo to aj o dnešnom sne. Neviem čo mal ten sen znamenať, ale snívalo sa mi o niekom, komu som nevidela do tváre, ale jeho hlas mi bol známy......páčil sa mi....cítila som sa pri ňom tak kľudne a v bezpečí....ani neviem, čo mi ten človek hovoril, ale nechcela som, aby prestal.....a potom som sa na nešťastie zobudila. Niall stále stál pri okne a bol ticho. Očividne nad niečim premýšľal. Pár krát sa nadýchol, akoby mi chcel ničo povedať, no zakaždým si to rozmyslel. Jednu ruku mal schovanú vo vrecku a druhú, voľne položenú popri tele zvieral v päsť. Z okna naňho dopadalo ešte stále mesačné svetlo a keby to nebol Horan, tak by som aj priznala, že je celkom pekný. Niall sa konečne otočl a kráčal smerom k posteli.
"Netreba sa ničho báť.......aj keď sa noc zmení.....nikdy to nezmení nás" prišiel k posteli a zobrall si bundu, ktorú tu mal odloženú. Nechápala som, čo mi tým chce povedať.
"Takže, zajtra ťa chcem vidieť na dráhe a dúfam, že budeš pripravená na prehru" žmurkol na mňa a lišiacky sa usmial.
"Tak na to zabudni Horan......jediný, kto by sa mal pripraviť na prehru si ty. Ak bude auto pripravené na jazdu, tak si to rozdáme....teda na dráhe.....šak chápeš....." trochu som sa sama zaplietla do vlastného dvojzmyslu.
"Harperová tebe ten náraz do hlavy asi vážne ublížil......tuším máš halucinácie.....maj sa..." usmial sa Niall a pomaly za sebou zavrel dvere.
No čo kočeny????? Našli ste tam Night Changes????? Dúfam že chápete, že som nepohla použiť text od slova do slova, ináč by to nepasovalo do rozhovoru :) Predstavovali ste si to takto nejako? Alebo inak? Každý váš názor a nápad ma poteší, tak sa nehanbite a píšte :) Túto časť venujem Naty_NH , ktorá sa ako prvá zapojila do výzvy ;) Dúfam že nebola aj posledná :)
YOU ARE READING
Chasing cars
Fanfiction"Raz ťa dostanem....uvidíš!" "Prosím ťa...sám tomu nechceš veriť." "Verím a ty tomu uveríš tiež.....zapamätaj si dobre moje slová!" Nový príbeh, ktorý bude plný napätia, doťahovania, vtipných situácií a lásky. Pozor na časti 13+, vulgarizmy a samozr...
