Chasing cars

Part 45 Epilóg

Ráno som sa zobudil viac unavený, ako kým som zaspával. Keď som si ale spomenul na to, čo maunavilo, musel som sa usmiať. Bol som šťastný, že sa Dee nakoniec rozhodla zostať. Bolo to presne to, čo som po nej chcel a spravila to aj bez toho, aby som jej povedal, čo i len slovo. Bol som naozaj šťastný. Teda, až kým som zistil, že neleží vedľa mňa. Milión myšlienok mi preletelo hlavou, no tá najhoršia bola, že si to predsa len rozmyslela. Vyletel som okamžite z izby a bolo mi jedno, že mám na sebe len spodky. Bol som odhodlaný rozraziť všetky dvere na bytovke, len aby som ju našiel. Moja pátracia akcia skončila v kuchyni, kde stála Dee s rukou na srdci, očividne prekvapená mojou prítomnosťou.

„Šibe ti Horan?! Skoro som dostala infarkt!"„Ty si tu"„A kde by som asi tak bola?"Podišiel som ku nej bližšie a ruky jej obmotal okolo pása. Jej ruky spočinuli na mojej hrudi a pozerala mi rovno do očí.„No, popravde, zľakol som sa, že si si to predsa len rozmyslela. A že si odišla" silno som ju stisol a môj nos sa zaboril do jej krku a zhlboka nasal vôňu jej tela.„Dal si mi dôvod?" pozrela na mňa.„No, pri tebe človek nikdy nevie"„Heeeeeej.......vieš, práve po včerajšku si mi dal dôvod, aby som zostala"„Vážne?"„To čo si spravil pre deti z domova........to bolo niečo......čo sa mi ťažko slovami opisuje a veľmi si to vážim. Oni sú celá moja rodina, ktorú mám a veľa to pre mňa znamenalo"„Tak, to by urobil každý" nervózne som si poškrabal krk.„Neviem či každý, ale pre mňa veľa znamenalo, že si to urobil ty" pomaly si ma pritiahla do bozku a ja som nevedel, či ju mám bozkávať, alebo sa usmievať od šťastia. Jej ruky zašli do mojich vlasov, a jemne ma poškrabkala po hlave. Spokojne som zahmkal do bozku a moje ruky si ju ešte viac pritiahli. Oprel som ju o linku a náš bozk by isto pokračoval ďalej, kým by sa vo dverách neobjavila vyškerená Lee, ruka v ruke s Harrym.

„Hej vy dvaja, nájdite si izbu!"„Buď ticho Styles"„Dee, ideš na cigu?" prechádzala okolo nás Lee a už ju ťahala za ruku na balkón. Dee sa na mňa len ospravedlňujúco usmiala a zatvorila za sebou balkónové dvere.„Všetko zažehnané?" oprel sa Harry vedľa mňa o linku, kým sme sa pozerali, ako sa dievčatá nabalkóne smiali.„Dúfam že áno. Poviem ti, takú tvrdohlavú babu som ešte nestretol. Mám pocit, že ak ju ešte raznaseriem, tak mi celý život bude málo, aby mi odpustila"„No, pokiaľ by ťa Lee skôr nezabila"„Tomu ver, to je hneď dvojitá zloba naraz. Neviem či sme si dobre našli"

„Kamaráde, ja som si našiel najlepšie, ako som mohol"

„Styles, tá ťa má tak omotaného okolo malíčka, ako nikto"

„Priznávam a užíva si to. Keby si vedel čo s tým malíčkom všetko dokáže......"„Dobre Styles, tieto posteľové príbehy si nechajte pre seba."„A čo Dee? Ak sú aj v tom s Lee ako jedna, myslím, že aj ty si viac ako spokojný"„Dobre, naše posteľové príbehy si zas my necháme pre seba"„Ale no táááááák Horan, neser sa a povedz mi......."„Čo ti má povedať?" vošla do vnútra Lee a okamžite sa obmotala okolo Harryho pásu.„Ako dnes porazím Dee v pretekoch" usmial som sa pobozkal som ju na čelo, na čo sa odomňa hneď odtiahla.„Dnes sú preteky? Myslela som si, že ten včerajšok sa rátal"„Mal sa, ale keď sme to spravili ako benefíciu pre deti a v podstate si nikto riadne nezajazdil, ozajstné preteky sú až dnes, keďže tu aj tak od včera zostali všetci pretekári."„Lee, okamžite do garáže. Ja mu dám, že ma porazí" tentokrát sa karta obrátila a teraz Dee ťahala Lee von z bytu a my sme sa s Harrym len nahlas smiali.

V garáži som sedel pohodlne na gauči a o moje pohodlie sa starala aj Dee, ktorá mi sedela na kolenách a jemne ma hladkala po vlascoh.„Vieš, neviem či je pre nás bezpečné dnes jazdiť" šepla mi Dee do ucha.„Prečo?" otočil som sa jej smerom a naše nosy sa skoro dotýkali.„Máš pocit, že sa títo dvaja vôbec venujú autám?" pozreli sme ich smeroch a tu pohľad, tu úsmevík, tu bozkávačky.„Hej vy dvaja, je nejaká šanca, že tie autá budú bezpečné kým sa postavíme na štart?"„Neviem prečo by nemali" odvrkol mi Harry pričom sa očividne venoval Lee.„No lebo to vyzerá, že by si najradšej skontroloval úplne iný podvozok, ako na mojom aute"Škaredo na mňa zazrel a hodil po mne špinavú handru. 

„Debil"

„Dobre Dee, auto je v poriadku a nezabúdaj jazdi opatrne" dopovedali na rovnako a Dee si zobrala prilbu.„Pripravený prehrať?" spýtavo sa na mňa otočila a mala zas ten provokatívny výraz v tvári.„Možno v tvojich snoch Harper" zobral som si svoju prilbu a chystal som sa na štart.

Harryho ruka bolo okolo Leeinho pásu a krútili nad nami hlavami. Z bezpečia garáže nás sledovali, kým sme autami stáli vedľa seba na štartovacej čiare.

Zvuk motor, adrenalín v krvi a tlkot srdca v mojich ušiach. Nevedel som, či je to len sila pretekov, alebo pohľad na dievča vo vedľajšom aute. V celom tele mi koloval pocit, ktorý som doteraz nikdy necítil, no kým som prišiel na príčinu, vyrušil ma výstrel zo štartovacej pištole.Neuveriteľná jazda. Asi tak by som to opísal. To že sme s Dee boli na prvých miestach bolasamozrejmosť. Ale kľučky a predbiehanie a blokovanie boli aj pre oko diváka neopísateľné. Trochu mi to pripomínalo moju snahu dostať sa k Dee.Ani neviem ako a preťali sme cieľovú hranicu. Okolo nás bol hluk z tribún, zvuk prichádzajúcich áut a hlas z mikrofónu, kým sa vyhlasovalo poradie súťažiacich. A ja som mal tuším déjá vu.Stál som sa druhom stupienku, kým Dee stála nadomnou. Pomaly dala dole prilbu a jej vlasy spopod nej slobodne spadli na jej plecia.„Dýchaj blonďáčik" žmurkla na mňa a ja som v diaľke videl, ako ku nám kráča vysmiata Lee spolu s Harry. Srdce mi bilo rovnako, ako vtedy, keď ma prvý krát porazila, no tento krát som sa cítil ja ako najväčší víťaz. Vystúpil som ku nej na stupienok víťaza a kým kývala do publika, moja ruka si ju silno otočila ku mne a moje pery sa nedočkavo spojili s tými jej. Najskôr bola prekvapená, no o chvíľu veľmi ochotne spolupracovala.

A práve vtedy som vedel, že ak bude ona pri mne, tak ja nikdy nebudem porazený. Lebo som vyhral tú najväčšiu výhru v mojom živote. Jej srdce.