chapter 10- Stavíme sa?

124 12 2
                                    

"Do riti" to nie je možné on ma fakt porazil!!! To nieje pravda! Krista to mu akože teraz budem umývať tu jeho zasranú šrotku?!? Ale táto jazda mu fakt vyšla, fakt bol dobý, Dee čo to trepeš? Kričalo na mňa vlastné podvedomie. Ale troška si to aj zaslúžil za ten poobedný incident čo som spravila.Veď ja už niečo vymyslím ako mu to vrátiť. No teraz musím hrdo priznať svoju prehru. Troška mu pomastiť ego mamľasovi aby si myslel, že je naozaj lepší a na najbližšiom okruhu mu to tvrdo vrátiť.

"Tak čo povieš teraz?....priznáš konečne, že som lepší?" hrdo kráčal k môjmu autu s helmou v ruke.

"To nikdy!" zavrčala som.... "I keď"

"I keď musím uznať, že táto jazda ti vyšla" snažila som sa aby môj hlas znel presvedčivo. A aby neodhalil môj plán.

"No konečne si si to.....čo??..... počkaj čo máš zasa za lubom?" zvraštil obočie a prepaľoval ma pohľadom.

"Čooo?... Neviem prečo si to myslíš" milo som sa usmievala.

"Ty...ty by si nikdy nepriznala, že som lepší ako ty na to si až príliš hrdá....ak niečo urobíš s mojím..." skočila som mu rýchlo do rečí.

"Ale prosím ťa... vidím, že si v tom naozaj dobrý a že som ťa podceňovala...priznať si chybu je predsa ľudské nie?" mykla som plecom a snažila sa dostať zo svojej kombinézy.

Konečne som sa dostala z postroja ostal len v krátkych šortkách a bielom tričku. Prešla som k malému zrkadlu, ktoré sem zavesila Lee a snažila sa skrotiť svoje neposedné vlny. Rýchlo som vlasy zviazala do vysokého chvosta a v odraze zrkadla videla Niallov lačný pohľad, ktorý si ma premerieaval od hlavy po päty. Oči mu zastali na mojom zadku a tým mi sám pomohol vymyslieť plán. Pousmiala som sa a žmurkla na ňho, keď sa nám stretol pohľad. Ihneď pozrel inam odkašľal si a narovnal sa. Typický chlap pomyslela som si a uškrnula sa.

"Tak ak si už skončila myslím, že je čas splniť stávku" prerušil ma.

"To akože dnes?" otočila som sa s nechápavým výrazom.

"A čo si si myslela?...... nebudeme to odkladať a navyše chcem mať auto čisté do najbližšieho okruhu" hodil po mne handru a pohodlne sa usadil do kresla.

"A to sa akože budeš na mňa celý čas čumieť? skryvyla soom tvár.

"Samozrejme, nenechám ťa tu predsa s Charleen samú" predniesol.

"Charleen?" smiala som sa

"Máš s tým nejaký problém?..... a pohni, nebudem tu trčať do pol noci, svoj čas viem využiť omnoho lepšie ako strácať ho tu s tebou" arogantne sa uškrnul.

"Tak prečo ho teda nejdeš využiť?...hádam mi neveríš" lišiacky som sa usmiala.

"To tiež, ale......chcem si vychutnať svoju výhru.....a to môžem len tak, že sa budem pozerať."

Somár jeden! Neivem čo si o sebe vôbec myslí... blondiak vypatlaný. Ale veď ja mu ukážem ako sa u nás umývajú autá. Provokačne som si vyhrnula tričko a spravila malý uzlík tesne pod prsiami.Šortky som stiahla nižšie a rozopla vrchná gombík aby mi padali z bokov. Počula som ako sťažka pregrgol a pomrvil sa na kresle. S ľahkosťou som sa ohla po handru a začala ju pomaly máčať vo vedre s vodou pri čom som si dala záležať aby bol môj zadoček dostatočne vystrčený. Pomalými pohybmy som krúžila po kapote a zľahka sa dotýkala prsiami plechu, ktorý zakrýval motor. Uvedomovala som si, že budem celá špinavá, no hlavný dôvod bol to, že tirčko, ktoré vsiakne vodu bude presvitať a odhalí moju čercenu čipkovanú podprsenku. Krúžila som okolo auta a Niallovi venovala lačné pohľady. Videla som ako sa nepokojne vrtí a očami blúdi po mojom tele. Užívala som si každý jeden pohľad. Nakoniec tá prehra nebola až taká strašná. Keď som sa blížila k zadným dverám všimla som si, že Niall zabudol zatiahnuť okná. "Ale...ale tak chlapec bol celý nedočkavý z výhry.... tak mu to teda troška oplatíme" zamrmlala som si popod nos a vybrala sa smerom k hadici určnej pre presne túto potrebu.

"Ehm... dovolíš?....potrebujem hadicu" postavila som sa pred neho.

"Nech sa páči" usmial sa ale neuhol. Fajn ako chceš blondiačik. Túto hru som začala a pekne ju aj dokončím.

Naklonila som sa k nemu tak blízko ako to len šlo. Nosi sa nám skoro dotýkali a ja som svoje ruky položila na jeho stehná a jemným pohybom som ich od seba odtiahla. Vystrela som sa a postavila medzi jeho nohy.Natiahla som ruku v snahe dočiahnuť hadicu. No bola príliš ďaleko.  A tak som ohla koleno a položila ho na jeho stehno, prsia som mala takmer pri jeho tvári, jeden nepatrní pohyb a mohol by ich začať jemne láskať.Keď som mala hadicu konečne v rukách odstúpila som a vrátila sa k autu. Pustila som vodu a cítila ako sa hadica napla v mojích rukách pod prúdom vody...pomaly som začala oblievať auto.

Super, to je moja príležitosť.....nech si tu výhru strčí do riti!

Pevne som chytila hadicu a začala striekať vodu cez otvorené okno do interiéru auta a nevinne sa pri tom usmievala.

"Šibe ti?....čo robíš??" kričal Niall keď si uvedomil čo som spravila.

"Hups, prepáč ja som si nevšimla, že si nechal otvorené okno" lišiacky som sa usmiala.

"Jasné nevšimla, ty krava" kričal.

"Ešte raz mi povieš krava, tak.." zvýšila som hlas aj ja.

"Tak čo princezná, čo spravís, hmm?"

"Tak sa pozeraj" nestihol zareagovať a otočila som hadicu proti nemu. Jačal ako malé dieťa keď som ho celého oblievala.

"Prestaň, zabijem ťa, ty si fakt sprostá" kričal a snažil sa brániť. Po chvíľke sa mu to aj podarilo a vytrhol mi hadivu z ruky. Ihneď som pochopila čo chce spraviť. Chcela som mu utiecť no pri prvom pokuse ma chytil za lakeť a prudko ma otočil k nemu. Narazila som tvárou na jeho mokrú hruď. Musím uznať, že bola ozaj vyšportovaná. Zdvihla som pohľad a pozerala sa mu priamo do očí. Mal ich neuveriteľne modré.

"To neurobíš na to nemáť" šepla som stále pritlačená k nemu.

"Stavíme sa?" uškrnul sa.

Pri Niallovi som si mohla byť istá jedinou vecou a síce tým, že čo povie vždy platí a tak som vedela, že aj tieto slová premení na skutky. Ostala mi len jedína možnosť. Celou silou som sa zaprela a zatlačila do jeho hrude. Troška to pomohlo ustúpil o krok a ja som si myslela, že sa mu vyšmyknem a utečiem. No Niall pri cúvani zakopol o hadicu a zviezol sa k zemi spolu so mnou, keďže ma stále držal. Ostali sme ležať na zemi, ehm teda ja na ňom. Naše tváre boli vzdialené len centmeter a hľadeli sme si priamo do očí. Ja do tých jeho modrých a on do tých mojích hnedých. Mala som chuť ho pobozkať a ochutnať tak jeho mierne naružovelé pery. Ale Dee no ták spamätaj sa!

"No ták viem, že ma chceš pobozkať" prerušil ticho.

"To teda nechem, ešte by som od teba niečo chytila" nestrácala som svoju tvár.

"Stavíme sa?" uškrnul sa.

"Tak o tom môžeš len sníí....." nestihla som dopovedať a spojil naše pery do jemného bozku.

Chasing carsWhere stories live. Discover now