Zbalila som sa. Proste som si zobrala zo skrine len tie najdôležitejšie veci a šla som na vlak. Nenechala som Lee ani len lístok na rozlúčku, ale v tej chvíli ma to ani len nenapadlo. Vypla som si telefón a užívala som si pohľad na krajinu, ktorú som sledovala z vlaku. Len ja a moje myšlienky, ktoré som si snažila pretriediť. Potrebovala som si dať pauzu od všetkého, čo sa udialo. Bola som nešťastná a už ani jazdenie ma nedokázalo rozveseliť. Musela som sa vrátiť tam, kde som bývala šťastná. Kde ma ľudia chápali a nikdy mi nevyhadzovali pred oči moju minulosť. Po štyroch hodinách cesty som bola konečne tu. Nič sa nezmenilo. Ako by som odišla len včera. Cestu som si pamätala dokonale, už som sa len modlila, aby som sa neprehnala zbytočne.
Už z dialky som videla, že sa vo vnútri sviet a počula som hlasy, ktoré mi tak strašne chýbali. Nenápadne som sa postavila za malé okienka garážea sledovala som ľudí, ktorí mi boli rodinou. Zhodila som svoje tašky a postavila sa do dverí a len ich sledovala. Dlho som bez povšimnutia nezostala.
"No nech ma trafí šľak!!!!!" vykríkol Simon, ktorý si ma všimol ako prvý.
"Čaute decká" nevinne som sa na nich usmiala.
"Harperová, sníva s ami, alebo si to vážne ty?" smial sa Matt, ktorý ma už stískal.
"No som to ja, ale lámeš mi rebrá, tak by si ma už aj mohol pustiť" smiala som sa a znovu som začala cítiť to šťastie niekde vo vnútri.
"To v žiadnom prípade. Nevideli sme sa........strašne dlho" smial sa aj Matt, ktorý svoje zovretie konečne povoli.
"Vitaj doma Dylan" objal ma Simon, ktorému na tvári hniezdil spokojný úsmev.
"Rada ťa vidím Simon. Ale nevolaj ma Dylan" usmiala som sa a jemne som ho buchla po pleci.
"Vôbec si sa nezmenila" šúchal si plece.
"Čo tu robíš Dee? A kde je Lee?" spýtal sa Matt a podával mi chladené pivo.
"Nemôžem prísť pozrieť starú partiu? A Lee tu nie je, prišla som sama."
"Je všetko v poriadku Dee? Vy dve ste ako dvojičky, nikdy nechodíte jedna bez druhej" skúmavo sa na mňa pozeral Simon. Poznal ma najlepšie a bude veľmi ťažké ho presvedčiť, že toto je len nevinná návšteva.
"No ták, sadaj a rozprávaj a preháňaj. Ako sa máte vy londýnčanky? Dúfam, že tam nie je lepší okruh ako tu" škeril sa Matt.
"Matt, myslím že nie som jediná, čo sa nezmenila. Si stále rovnako zvedavý. Okruh je tam celkom v pohode, ale neboj, tento náš je najlepší, to bez debaty" atmosféra bola úžasná. Moji najlepší priatelia , presne ako som si ich pamätala.
"A kde je Diana a Lucas?" otočila som sa na Simona.
"No.......oni sú teraz spolu a sú strašne zaláskovaní, takže ak sa niekde nerozmnožujú tak.......sa niekde rozmnožujú" po dlhom čase som sa konečne s chuti zasmiala.
"A čo Lee? Ako sa jej darí? Je už v pohode?" opatrne sa spýtal Matt.
"No......neviem ako veľm je v pohode, ale pomaly sa pohýňa ďalej. A má niekoho, kto jej v tom ochotne pomáha" pousmiala som sa pri spomienke na tých dvoch.
"Bolo na čase. Sú to predsa už dva roky" zamyslel sa Simon a ostali sme ticho. Všetky myšlienky určite smerovali k Thomasovi, ktorého prítomnosť tu rozhodne chýbala.
"Možno sú to dva roky Simon, ale pre Lee to nič neznamená. Milovala Thomasa tak, ako nikoho a zrazu tu zostala sama. Harry to má rozhodne veľmi ťažké."
YOU ARE READING
Chasing cars
Fiksi Penggemar"Raz ťa dostanem....uvidíš!" "Prosím ťa...sám tomu nechceš veriť." "Verím a ty tomu uveríš tiež.....zapamätaj si dobre moje slová!" Nový príbeh, ktorý bude plný napätia, doťahovania, vtipných situácií a lásky. Pozor na časti 13+, vulgarizmy a samozr...
