Chapter 21- Nie si smädná? *

110 10 0
                                    

Ráno som sa prebudil na to, ako ma niečo šteklí pod nosom. Keď som otovoril oči našiel som príčinu. Dee ležala na mojej hrudi a ja som ju obijímal. Sám som sa čudoval nad touto polohou, keďže sme zaspávali chrbtami k sebe. Jej vlnité vlasy mala rozlietané na všetky strany a jedna zo strán bola presne pod mojím nosom. Pošúvhal som si nos ale tak, aby som nezobudil Dee. Pod mojim pohybom sa aj tak trochu pomrvila, ale nezobudila sa. Keď bola takáto kľudná a hlavne ticho, tak bola celkom v pohode. A dokonva musím priznať, že bola krásna. Až teraz som si všimol, že má na nose malé pehy, čo mi prišlo roztomilé.Kto by to bol kedy povedal, že táto otravná Harperová bude raz ležať pokojne v mojom náručí. Ani neviem kedy som takto naposledy držal ženu. Vlaste áno, bolo to presne v ten deň, keď som sa dozvedel, že ma Nina podvádza. Nechel som na to myslieť a radšej som si užíval Dee v mojom náručí, ktorá stále sladko spala. No už nie na dlho.

"Dobré ráno ty spáč" usmial som sa na ňu, keď roztomilo rozliepala oči.

"Koľko je hodín?" zamnrčala.

"Skoro desať"

"Ty kokos to sme si pekne pospali" zhrbene si sadla na posteľ a tvár si šúchala v dlaniach. Posunul som sa vyššie na postei, aby som na ňu lepšie videl a hlavu som si podoprel rukou.

"Po tom včerajšku sa ti ani nečudujem" bleskovo otočila na mňa hlavu.

"Niall prosím ťa, nehovor Lee o tom, čo sa stalo včera"prosebne na mňa pozrela.

"A ako jej chceš vysvetliť tú peru?" ukázal som na jej peru, ktorá ako som predpokladal, bola opcuchnutá.

"Neviem, niečo si vymyslím, len.....jej to prosím nehovor."

"Nepoviem ani slovo" usmial som sa a ona tiež.

Po školení ktoré našťastie netrvalo dlho, sme sa konečne mohli zbaliť domov. Celú cestu sme sa S Dee rozprávali a zabávali na starých príhodách. Úprimne, nikdy by som nepovedal, že Dee a Lee si toho toľko zažili. V jednej chvíi som sa pristihol, že mi je celkom príjemne v jej spoločnosti. A miatlo ma to. Samozrejme, že naše prvé kroky viedli do garáže, aby sme skontrolovali, či Harry a Lee stihli dať do kopy autá. Našli sme autá aj našich mechanikov, ale namiesto autám sa venovali sebe.

"Heeej vy dvaja, nájdite si izbu" okríkol som ich, na čo sa obaja okamžite odtiahli. Očividne zaskočený našou prítomnosťou sa červenali jeden viac ako druhý.

"Ste tu dáko skoro" poznamenal Harry a nervózne sa škriabal na zátylku.

"Myslím, že sme prišli práve v čas" uškrnula sa Dee.

"Dee, ty máš rozbitú peru?" prestrašila sa Lee.

"Nie" pohotovo zaklamala. Hm to si teda vymyslela výhovorku.

"Hej a ja som slepá. Čo sa ti stalo? Človek ťa na chvíľu nechá bez dozoru a pozri sa, ako vyzeráš." pohoršovala sa Lee.

"Môžeš sa prestať láskavo rozčulovať? Včera jeden týpek niečo horlivo vysvetľoval a pri tom rozhadzoval rukami. No a ja som mu došla do rany" a pozrela na mňa, akoby čakala, že jej to potvrdím.

"Presne ako hovorí" ďakovne sa usmiala.

"Chcete pivá?" prehovoril Harry konečne rozumne.

"Dúfam, že su dobre vychladené" povedal som prosebne. Sadli sme si do garáže a ako malým deťom sme im museli porozprávať, ako bolo na školení. Lee s Harrym sedeli blízko seba a každú chvíľu sa na seba usmievalia  nenápadne sa dotýkali jeden druhého. Až tak nenápadne že sme si to s Dee okamžite všimli a vymienali si potmehúcke úškrny.

Chasing carsWhere stories live. Discover now