Prečo?

Odsúdený k záhadám

Hoci nemal na nič iné, než vysedávanie za barom s fľaškou alkoholu v ruke náladu, napokon nadchádzajúci večer predsa len neprežil tak ako mal pôvodne v pláne. Keď sa totiž od barmana dopočul zaujímavosti ohľadom Danovho klamstva, ktorého sa voči nemu niekdajšie dopustil, jeho myšlienky začali naberať nový smer a on si nebol istý, či chce, aby mu ich alkohol udupal.

Na jednej strane v ňom novovzniknuté pochyby vyvolávali odporné emócie, prerastajúce miestami až do pocitu zrady...avšak na tej druhej, ktorá si vyčítala svoje vlastné správanie voči mladíkovi a radšej by sa bola zastrelila za svoju debilitu, mu neprišlo reálne, žeby mali barmanové slová veľký význam.

Veď čo...možno si ich s niekým splietol, možno nehovoril s Danom...alebo keď aj, možno mal na to psychiater nejaký racionálny dôvod...aj na svoje rozhodnutie aj na nasledovné správanie. Stále tu bola tiež šanca, že sa opil z toho malého množstva alkoholu, obsiahnutého v drinku, ktorý od neho ukradol.

Bolo mnoho možností, akými by sa dalo jeho vtedajšie správanie vysvetliť. Mnoho možností, ktoré by ho opäť navrátili do reality, v ktorej bol Dan bez viny a celú zodpovednosť za zruinovanie ich vzťahu ešte v základoch, si tak mohol pripísať na vlastnú hlavu. Avšak nedokázal to.

Hoci nechcel pátrať, hoci mal z jednej strany chuť proste len zaľahnúť do postele a na všetko sa vysrať, jeho policajné ja mu to jednoducho nedovolilo...nedovolilo mu zanechať barmanove slová tak, nedovolilo mu ututlať, vynárajúce sa otázky, opäť niekde hlboko v mysli...jednoducho nie.

A tak, keď sa z blízkeho baru, pomerne oťapený, hoc nie účinkami alkoholu, ale skôr novým zistením, dostal domov, zabuchol za sebou dvere a hodil tašku na stôl, zrazu mu neprišlo nič lákavejšie, než pokračovať tam, kde by ho to pred hodinou už ani len nenapadlo.

Pomaly si to zamieril ku gauču, na ktorom včera večer tak intenzívne Danovi vyvolával, na ktorom v zúfalstve nakoniec aj zaspal a prebral sa pocitovo ešte mizernejšie než pred tým...ku gauču, pri ktorom po príchode z práce zanechal nové dôkazy vrátane Aidenovho notebooku, ktorý hoc ešte nestihol preštudoval, teraz to mal v pláne.

Už si ani nebol myslel, že ešte získa naspäť chuť do vyšetrovania. Hoci si to nerád priznával, musel totiž uznať, že na smajlíkového bastarda v podstate kvôli Danovi zabudol, respektíve, aj keď si nedoriešenosť jeho identity uvedomoval, jeho zruinovaný vzťah mu myseľ zapĺňal natoľko, že sa nebol schopný na irelevantnosti sústrediť. Avšak teraz to bolo iné...akoby mu predtucha našepkávala, žeby sa mal k práci vrátiť, žeby nemal nechať prípad nedoriešený...žeby mal zistiť, prečo má po rozhovore s barmanom z Daniela opäť zvláštny pocit, hoci v podstate o nič nešlo.

Počítač zapol pomerne pomaly, akoby sa snažil všetko natiahnuť, čo najviac to pôjde, sám netušiac prečo. Predsa len, určite sa rozhodol venovať prípadu, aby toľko nemyslel na Dana, určite nebol práve on a jeho nevysvetliteľné správanie podnetom k tomu, aby sa ponoril do vyšetrovania.

S povzdychom sa oprel do pohodlnejšej polohy na gauč a zľahka naťukal do okienka heslo, ktoré mu Aiden poskytol, mysliac si, že budú maily na súde silným dôkazom jeho neviny...toho, že bol len panáčikom a za nič v skutočnosti nemôže. Určite ho nenapadlo, že smajlíkový chlap nebude na súde ani len spomenutý a o existencii mailov nikto z polície okrem neho samotného ani len nevie. Predsa len, napriek všetkému, Thom si nemohol dovoliť prísť ešte aj o prácu kvôli svojim priestupkom v podobe dohody so zločincom...jedno, že ním bol v podstate vydieraný.

Prípad dnes aj tak oficiálne uzavreli, čiže odhalenie skutočného neverejného vinníka ostalo čisto na ňom, respektíve teraz, keď si na to opätovne spomenul. A tak potom, čo mu na obrazovke naskočila fádna plocha s motívom čierneho psa, pravdepodobne Aidenovho miláčika, len jemným váhaním klikol na ikonku pošty. Pred očami sa mu roztvorilo svetlé okno, plné odkazov na doručené maily. Thom úprimne očakával, že okamžite spatí predmety smajlíkov, vyjadrujúcich všemožné nálady chlapa, ktorý ich tvoril, no namiesto toho sa ostal len zmätene dívať na úplne obyčajné správy. Z banky ohľadom účtov, z úradu ohľadom práce, z obchodov v rámci reklám či spamu...no nič z toho, čo hľadal.