Prečo?

Odsúdený k hrdosti

Chvíľku zabralo, než sa situácia upokojila. Maxovi musel objasniť, že to zle pochopil a že sa na také veci nie je slušné pýtať, Angella bolo naopak nutné uistiť, že ako dievča nevyzerá...hoc možno trošku klamal, ale to bol už detail.

Až potom, čo sa obaja upokojili, hoci stále vyzerali, že hlboko vo svojich myšlienkach ostali uvažovať nad jednotlivými témami, Leo mohol konečne prejsť ku skutočnému zámeru Angellovho pozvania do svojej kancelárie.

Vytiahol niekoľko spisov s väzňami z mierneho bloku plného ľahkých zločincov, ktoré podal Maxovi, keďže ho to očividne fascinovalo ako každé dieťa v jeho veku a on s blondiakom sa presunuli ku stolu, na ktorý položil iný spis.

,,Dobre, teraz potrebujem, aby si sa sústredil." začal Leo, načo mu priateľ venoval dlhý pohľad, akoby mu chcel dať najavo, že na neho sa sústredí vždy, hoc má stále myšlienky niekde inde.

,,Naozaj nie som dievča...vieš, že nie som..." stále ho trochu trápilo.

,,Nie si dievča, Angello...bohaaaa, veď si ho práve skoro hodinu jebal...jasné, že nie si dievča..." ukľudňoval ho Altro zvnútra.

Leo si nahlas povzdychol a prehlásil: ,,Nie, nie si...si veľký chlap, ktorý ma neskutočne priťahuje, tak sa spamätaj a pomôž mi s niečím." objasnil mu.

,,Priťahujem ťa kvôli mojim vlasom?" napadlo blondiaka.

,,Aj preto...ale aj kvôli tvojmu telu a tomu ako sa správaš..." radšej nepriznal, že je jeho zvláštna nevinnosť rozkošná, ešte by si to opäť spojil s dievčaťom, ,,rozumieš? Príťažlivosť je o mnohých aspektoch. Navyše mám rád mužov...som gay...nepáčili by sa mi ženy." po očku sa uistil, že ich Max, zahĺbený vo väzenských spisoch, nepočuje.

Angello mu venoval dlhý pohľad, než napokon nemo prikývol: ,,Rozumiem."

,,Tak teda teraz k hlavnej problematike," otvoril hrubý spis na stole, ,,toto je kniha zamestnancov za posledných desať rokov," začal otáčať stranami, ,,v tejto časti by mali byť všetci psychológovia, ktorých za ten čas otec zamestnal...potrebujem od teba, aby si sa na nich zadíval a povedal mi, ktorého si to vtedy pred dvoma rokmi na Vianoce zabil." objasnil.

,,Ale...toho zabil Altro." namietal Angello.

,,Správne čubka...ja som ho zabil." prehlásil Altro hrdo.

,,Tak on, to je teraz jedno...potrebujem len, aby mi jeden z vás povedal, ktorý to bol, aby som mohol prezrieť jeho spis a zistiť, o čo tu ide," prehlásil Leo, ,,dobre?"

,,Dobre," prikývol teda Angello a zobral spisy do rúk, ,,počul si? Leo chce našu pomoc." prihovoril sa k Altrovi spokojne.

,,Áno, áno, čo by sme pre čubku nespravili," zasmial sa ten, ,,len listuj, poviem ti, kedy toho chuja veľkého uvidím...sviňu odpornú, pojebanú...zabil by som ho ešte raz, ak by som mohol...skurvysyn jeden ne-..." pokračoval v nadávaní, no Angello to už ignoroval.

Vedel, prečo ho Altro nenávidí, vedel, čo sa im približne stalo, a hoci si nebol istý, či si Altro uvedomuje, že sa o tom dozvedel už aj on sám, nemienil to radšej spomínať. Ešte by z toho bol opäť smutný. Keďže už zistil, že takéto emócie, čo sa teda jeho týka, tiež cíti...nerád by mu ich spôsoboval.

,,Stoj!" ozvalo sa v jeho hlave, načo Angello prestal listovať knihou, ,,To je on," prehlásil Altro, ,,zamestnanec 0577...alias chuj veľký."

Angello teda ukázal na chlapa, ktorého tiež dokázal vzhľadom na svoj sen identifikovať ako zákazníka a aj ako muža, ktorého pred dvoma rokmi zbadal na psychologickom sedení. Leo s poďakovaním spis prebral a dlho sa na fotku zadíval. Skúmal ho tak intenzívne, až sa blondiak musel spýtať: