Prečo?

Odsúdený k živej mŕtvole

Tento diel venujem masubova k narodeninám. Prajem ti všetko najlepšie, uži si svoju obľúbenú postavu xD Všetkým želám príjemné čítanie ^^

Tešil sa ako malé dieťa na Vianoce ešte pred tým, než otvorí a naplno si užije dlho očakávaný darček, o ktorom sníva už celé roky. V noci prakticky nemohol nadšením spať, plus večer si dokonca nenašiel žiadnu obeť na zneužitie, keďže si chcel ďalší deň väčšmi užiť. Jednoducho bol radosťou celý bez seba a prekvapene si uvedomil, že podobný pocit už dlho nezažil.

Áno, mohol jebať s Lonnie, mohol si vziať kdejakú mŕtvolu väzňa, ktorý tu niekde sám skapal alebo mu k tomu dopomohol...no nikdy nemal dostať takýto úžasný darček, sťa ušitý presne pre neho. Nikdy by ho nebolo napadlo, ako dobre pre neho dopadne tá dohoda s policajtom. Bol samozrejme rád, že bude dostávať pravidelné mŕtvolu z fízlovskej márnice, no získanie jednej živej bolo príležitosťou, ktorá mu ani len nezišla na um.

A tak sa tešil. Nebol si istý, kedy väzňa menom Philip Sadice privezú, no tešil sa. Bolo to vidno aj na jeho nadšene podvihnutých kútikoch, aj na spôsobe zaobchádzania s pacientmi, ktorí ráno prišli. Keďže nemal potrebu vybíjať si na nich svoje sadistickonekrofilné sklony, nikomu nič nehrozilo a muži to očividne vycítili, keďže ležali pomerne pokojne, hoc zväčša sa pod Charlesovými rukami pochybne hmýrili. Nikto totiž nevedel, či striekačka, plná tekutiny či infúzia, prúdiaca im do žíl, obsahuje liečivú alebo smrteľnú zmes.

A tak ubehlo pekné ráno, pri ktorom si len dookola opakoval, čo všetko s ním odskúša, čo všetko s ním zažije. Klystír mu isto spravili v nemocnici ráno pred tým, než ho k nemu previezli a taktiež určite dostal nejakú tú výživu, takže bude môcť ísť rovno na vec...minimálne v to dúfal. Lekársky spis pedofilného vraha mal však obsahovať všetko potrebné, čo by mu mohlo prísť vhod, a tak sa o nedostatok informácií neobával.

Bol tu len jeden problém...a to, že mu začala dochádzať trpezlivosť. Po včerajšom nadšení, abstinencii a následne ďalšom nadšení, mal pocit, že už nevydrží ani sekundu bez toho, aby mladíka videl. V podstate nemal s takýmto prípadom žiadne skúsenosti a bol by nanajvýš sklamaný, ak by to nebolo podľa jeho predstáv.

V konečnom dôsledku mu však aj tak neostávalo nič iné než čakať. Čakať do času obeda, kedy mu konečne prišiel jeden zo strážnikov oznámiť, že môže pre nového väzňa pripraviť miestnosť.

Na Charlesovej tvári sa objavil natešený úsmev, dávajúci najavo, že nič krajšie ani počuť nemohol, načo však ostal vo svojej kancelárii. Bol by išiel pripraviť nejaké to miesto pre Philipa, ak by ho už dávno nemal. Avšak nie tam, kde si asi väčšina ľudí myslela, že ho nechá...on ho totiž nemienil hodiť do súkromnej ošetrovne, susediacej s jeho kanclom...nie nie nie...ak ide o mŕtvolu, respektíve živú mŕtvolu, najepickejší a najdokonalejší zážitok si s ním užije priamo v márnici. Už sa nevedel dočkať.

A tak už pomerne trpezlivo čakal do chvíle, než mu na dvere zaklopali druhý krát, než sa k vchodu pobral a nadšene ho otvoril.

,,Že vraj viete, čo s ním robiť." zaparkoval strážnik vozík s väzňom v uniforme, do ktorej mali riadnu drinu ho sami obliecť pred doktorovu kanceláriu.

Charles si nebol istý, či strážnik vie, čo presne má so zločincom v pláne, no jeho zhnusený výraz mu hovoril, že to minimálne tuší. Doktorovi to však nemohlo byť viac jedno, načo len nadšene prikývol:

,,Viem, viem...a teraz sa pakuj a nechaj ma pracovať." uškrnul sa, povšimnúc si bacharovo znechutenie, s ktorým sa napokon otočil na odchod. A tak ostal Charles s Philipom osamote...na chodbe, kde zhodou okolností nikto práve nebol.