Písané žltou

22.3.

Mamino auto zastane pred bránou. Motor stále beží a ona sa na teba len usmeje. Zoberieš si svoj batoh a vystúpiš.
"Zavolaj mi, keď skončíš."
"Fajn. Maj sa."
Mávneš na rozlúčku a prejdeš bránou na pozemok. Vojdeš do dlhej, starej budovy s olúpanou omietkou. Na stene vedľa vchodu vysí tabuľa s nápisom POZOR PADÁ OMIETKA. Si dnu. Otočíš sa doprava a pomaly vychádzaš po schodoch. Vnútro je žlté - žlté steny, slnečnice, obrazy sĺnc a kreslá. Prídeš na koniec chodby. Chodba má krátke pokračovanie, stojí tam pár kresiel, lavička a stolík. Prejdeš ku oknu. Vonku stojí pár áut a asi šesť kontajnerov.
"Pekne," odfrkneš si.

Sedíš v kresle, kým sa neotvoria dvere. Lenovo zdvihneš zrak. Mladý chlapík vyprevádza pani vo veku tvojej mamu. Počká, kým pani odíde a pozrie sa na teba.
"Tak poď," kyvne na teba a vôbec nečaká, kým vstaneš.
Došuchtáš sa k dverám. Už zatváraš dvere, ale ešte vykukneš na menovku. Tie tituly pred jeho menom prečítať nevieš, ale jeho meno hej. STEPHEN QUINN. Zasmeješ sa a zavries dvere. Sa dnes si do kresla oprite nemu.

"Čo je?" spýta sa s úsmevom.
"Máte meno po Stephenovi Kingovi?"
"Nie. Teda neviem. Možno aj áno. Si jeho fanúšik?"
"Nečítam."
"Okay. Takže začneme tým, že mi povieš niečo o sebe, svojej rodine, škole a tak. Postupne sa dopracujeme k jadru tvojho problému," vysvetľuje.
Prikyvuješ.
"Tak fajn. Hráme otázky a odpovede?"
"Takto to nefunguje. Bola by to veľmi jednostranná hra."
"Páni moik, s vami je zábava," prenesieš sarkasticky.
"Môžeš ma volať Stephen."
"Môžeš ma volať akokoľvek chceš," mykneš plecami.

"Dobré. Povedz mi niečo o svojej rodine. Aká je, čo robia vaši," vyzve ťa.
"Mama pracuje ako knižná editorka. Má 42 rokov a nemá rada film Agent v sukni s Martinom Lawrenceom. S otcom sú manželia 19 rokov. Ona nemá rada svoju prácu, lebo kvôli tomu príde domov v čase, keď otec pozerá hokej alebo čokoľvek, čo ide. My sme s tým v pohode. Kvôli susedovmu nevystatému psovi nemáme psa. Mne je to jedno. Cole chce psa. Pomáham mu presvedčiť našich, aby nejakého zobrali. Môj brat už fantazíruje o Tom, aké to bude, keď budeme mať psa. Už má nejakého vychladnutého. Otec s tým súhlasí. Keby bolo na ňom, máme každý psa. Cole povedal, že ak by sme mali mať každý psa, ja dostanem kokršpaniela a on labradora."
"Povedz mi viac o svojom bratovi. Aký je?"
"Presne ako labrador - veselý, priateľský, rodinný typ. Občas je tak príjemné dotieravý ako pes. Stará sa o mňa viac než musí. Naši ho adoptovali, keď mal 7 rokov. Odvtedy sme neporaziteľná dvojka. Aj keď má svoj život 20 ročného chalana."
"Ako vzal, že je adoptovaný?"
"Vedel to od začiatku. Mal 7 rokov. Postupne sa zorientoval. Ak nerátam otca a seba, otcovi rodičia boli veľmi nadšený z nového člena rodiny. Cole bol najprv taký, že má nasledoval ako tieň - všade so mnou, všetko sme museli robiť spolu. Tak trochu to bolo ako babysitting. Po čase sa rola prehodila."
"Teraz si ty ten tieň?"
"Všade idem s Coleom, ale nie som tieň. Jeho kamoši sú so mnou v pohode. Vraveli, že im nevadím."
"To je fajn, nie?"
"Je, ale radšej sedím doma."
"A čo robíš tak zvyčajne alebo najradšej?"
"Pomáham otcovi. Edituje postavy do kreslených seriálov. Je to super. Otec v tom fakt špica. Alebo mu pomáham v garáži. Keď som vo svojej izbe, pozerám seriály, filmy alebo počúvam muziku. To sú dve veci, bez ktorých neprežijem."

Stephen sa pousmeje. Celý čas si robí poznámky. Je sympatický. Má hnedé vlasy, zelenomodré oči a ostrejšie črty tváre.
"Pre dnešok by sme to zabalili, čo povieš? Dohodnime sa, že prídeš budúci štvrtok o štvrtej. Okay?"
"Fajn. Maj sa."

Kebyže vieš, že mame to bude trvať pol hodinu, než príde, zostaneš ešte dnu.