Písané žltou

5.6.

Celý ten čas sa schovávaš u Polly. Nikto nevie kde si a čo je s tebou. Dokonca ani Cole.

Polly ťa prinúti ísť na skupinové sedenie. Preklínaš sa od chvíle, čo sa pýtala na dôvod tvojho príchodu. Vlastne, nie. Až v momente, keď ste sa o tom začali baviť.

Nespokojne zabručíš, keď Polly zaparkuje vo dvore. Vypne motor a ustarostene si vzdychne. Potom na teba pozrie. Aj keď na ňu nepozeráš, ona vidí tie kruhy pod tvojimi očami.
"Tak poďme."
"Neznášam ťa," zahundreš.
"Vážne? Nevšimla som si za posledné dni," uchechce sa a prehrabne si krátke vlasy.
"Prečo mi to robíš? Môj plán bol schovať sa, nie vrátiť sa späť pri najbližšej možnej príležitosti."
"Pôjdeš tam."
"Prečo?"
"Pretože mám strach. Ja neviem, čo mám s tebou robiť. A vôbec sa mi nepáčia tie tvoje výkriky uprostred noci."
"Tak si mi nemala brať lieky," zabručíš a zošuchneš sa nižšie na sedadle.
"No tak to určite. A budeš tam, kde na začiatku. Zabudni, Ucho," fľochne po tebe.
"Teraz pekne vystupíš a pôjdeme  spolu dnu. Rozumieš?" dôrazne na teba pozrie a čaká na odpoveď.
Vzdychneš si.
"Nemusíš ísť so mnou. Nie som už malé decko."
"Musím a pôjdem. Mňa neodrbeš."
"Nechcem ťa odrbať," otočíš sa na ňu."
Ona sa len zlovestne uškrnie.
"Ale chceš. Počkáš, kým odídem a potom zdrhneš. Nie, nie. Žiadne také," sladko sa usmeje.
V duchu zakľaješ. Nejako dobre ťa pozná.
"Si nemysli, že ja som bola iná než ty v tvojom veku," vystúpi z auta.
"Chodila si k psychológovi?" pochybovačne nadvihneš obočie a  zavreš dvere.
"Yep," Polly prikývne.
"Prečo?" prehodíš si batoh cez plece.
Aby to nebolo divné všetkým, že sa po tebe zľahla zem, chodíš normálne do školy. Pre vlastné dobro. Vie, že vaši, najskôr mama, by z toho urobila prípad pre FBI.
"Mala som sklony k sebapoškodzovaniu a chcela som sa zabiť," objíme ťa okolo pliec a vedie do budovy.
"A kto ťa zachránil?"
"Jedno dievča. Bola takým mojim svetlom. Bývala v našej ulici, ale už sa odsťahovali."
"Chodili ste spolu?"
Polly sa netajila tým, že je bisexuálka. Preto, keď chodili piť, pili na dome. Vtedy Cole vedel na 100%, že ju nestratí a s nikým cudzím ho nepodvedie. Koniec-koncov, jeho kamoši by mu to aj tak ráno povedali.
"Nie," Polly sa posmešne zasmeje.
"Pod zákon nejde, to vieš. Ale netvrdím, že som ju nemala rada."
"Mala. A veľmi, že?" ušklíbneš sa.
"Milovala som ti dievča," vzdychne Polly zasnene.
"No, keď už nič, aspoň ťa z toho dostala," zasmeješ sa.
Potom sa obzrieš po chodbe a úsmev ti zvädne. Bolí ťa, keď Alexovi klameš, ale vieš, že je to menšie zlo. Kebyže si s ním, pravdepodobne to nezvládneš.
"Hej, Dreamy. A čo tvoj chalan? Ako sa má?" Polly ťa vráti do reality.
Pomaly sa blížite na koniec chodby.
"Má sa fajn."
"On nevie, že si u mňa, že?"
"Nikto to nevie. Myslí si, že mám chrípku," sklopíš hlavu.
Máš chuť  zahrabať sa niekam hlboko a ďaleko a stať sa upírom.
"Chrípka v júni. Wow, Dreamy, to je originálne," odvetí Polly sarkasticky.
"Nevolaj ma Dreamy, Polly Pocket."
"Ha-ha, dobrý pokus, Cheater. A teraz choď dnu," sucho sa usmeje a kývne hlavou na dvere.

Na dverách je nápis ZBOROVKA  a sú mierne odchýlené.
Sucho preglgneš. Horúčkovito premýšľaš nad únikovou cestou.
"Musím na záchod," pozrieš na Polly.
Tá sa usmeje.
"Z toho sa nevykrútiš. Proste tam pôjdeš."
Nato otvorí dvere dokorán. V momente sa otočíš na opačnú stranu, ale Polly ťa chytí za lakeť a vopchá ťa do miestnosti.
"Dofrasa," zamrmleš si po pod nos.

V Zborovke našťastie nie je veľa ľudí. Len Stephen, traja teenagery a dve tetušky. Polkneš a pomaly sa vydáš za Stephenom. Nevšimol si ťa vojsť, lebo rieši nejaké papiere.
"Stephen?" oslovíš ho ticho.
Možno až príliš ticho, lebo nereaguje. Alebo ťa ignoruje. Nadýchneš sa na pokus číslo dva, keď si ťa všimnú ostatní.
"Hej! Poď k nám!" zakričí na teba Pheobe dosť hlasno.
Aj ty, aj Stephen sa na ňu otočíte. Vtedy si ťa Stephen všimne.
"Ahoj," sklopíš pohľad.
"Nečakal som ťa," povie narovinu.
"Mrzí ma ten výstup vo štvrtok. Nemalo to zájsť tak ďaleko, len mi už došli možnosti, čo robiť," vysvetlíš ticho.
Čakáš na Stephenovu reakciu.