Písané žltou

7.6.

Prvýkrát za 3 mesiace ideš na sedenia k Stephenovi autobusom. Za tie dva dny doma sa veci tak pohnojili, že solídne uvažuješ o presťahovaný sa k Alexovi. Koniec-koncov, Cole sa už zbalil a vypadol už včera.

Vojdeš do koncelárie hneď ako zaklopeš. Zostaneš však prekvapene stáť vo dverách. 
"Dneska máš službu ty?"
"Oh, ahoj. Tak nejako," usmeje sa Stephen.
Nevieš, či sa usmieva na teba alebo na svojho syna v kočiari, ktorý ťa pozoruje.
"Čau, drobec. Jak ide život?" zvalíš sa do kresla.
"No, ty sa pochváľ."
"Ja sa mám dobre. To sa ale nedá povedať o rodičoch. V utorok prídeme domov neskoro, ale naši sedia v kuchyni a rozprávajú sa. Ale vyzerá to skôr na hádku. Potom si nás všimnú vo dverách. Mňa zhučia, že ako si to predstavujem takto zmiznúť na týždeň. Ale úprimne, mama si to aj tak nevšimla. Otec potom len povie, že si mám ísť ľahnúť, lebo vyzerám ako zombie. V stredu, a to sa podrž, ma mama zobrala na večeru. Chcela sa porozprávať o tej našej napätej atmosfére a tak."
"A čo ty na to?"
"Nič. Proste jej narovinu povie, že viem o jej aférke. A keď to vyzerá, že to už-už bude popierať, povzdychne si a povie, že je to asi tak lepšie, ale že to nemám hovoriť otcovi a Coleovy. A potom sa rozhovorí o tej ženskej."
"Ako veľmi ju neznášaš teraz?" uchechtne sa Stephen a znovu sa otočí na Nathana.
"Neznášam ju veľmi, ale nezdá sa ako bosorka. Volá sa Antónia, je rozvedená, má dve deti, má nejakú super prácu a je vzorná matka. Zoznámili sa s mojou mamou v jednej kaviarni počas môjho druhého alebo tretieho sedenia."
"To znie zaujímavo. Čo mieniš urobiť?"
"Ešte to nemám premyslené. Nechám si to uležať v hlave a ešte uvidím."
"A čo škola?"
"Horšiu otázku si sa vážne nemohol opýtať."
"To je to až také zlé?" zasmeje sa.
"Horšie. Je jún. Všetci sa zbláznili. Tu test, tam test, ten skúša, hentá skúša. Proste psycho."
"A niečo specifické?"
"Včera sa moji kamoši zoznámili s Alexom."
"Ale. A to ako?"
"Alex skončil skôr a neobťažoval sa mi napísať, že ma bude čakať pred školu. A my samozrejme strašne ťažké plány, že idem k Ashtonovi hrať PS-ko a zabiť tak celý deň. Dopadlo to tak, že sme nešli. Výjdeme zo školy a ja sa zarazím a zastanem. A on sa škerí. 'Nešker sa. Nevieš sa škeriť.' poviem mu namiesto pozdravu, ale on sa zasmeje. 'Ja viem, že som ti chýbal.' povie tak arogantne. No a potom sa s nimi zoznámi a oznámi mi, že ideme k nemu. Tak sa ma dneska pýtali na Alexa."
"To to nebolo jasné?" Stephen sa zatvári pobavene.
"Možno. Ja neviem. Asi si chceli byť istí," pokrčíš plecami.
"No a ako to dopadlo?"
"Na ich šťastie sa Simma rozhodla otravovať ostatné spolužiačky, tak im to poviem ako sa veci majú."
"Bože, ide to z teba jak z chlpatej deky. Veď hovor! Emócie, dráma, preháňaj," hlasno kričí a divo rozhadzuje rukami.
Len na neho pobavene pozeráš. Nathan sa začne smiať a odpúta Stephenovu pozornosť. Stephen sa začne venovať jemu. Ty sa zahľadíš na fotku na komode.
"Pamätáš sa, keď sme sa bavili o tvojej lovestory? Že mi ju povieš, keď nájdem svojmu svetlo. Myslím, že je tvoj čas," prenesieš s úškrnom.
"Ty si to pamätáš?"
"Veci, čo ma zaujímajú si pamätám."
"Tak fajn, súhlasí Stephen.
"Ešte než začneš... Nie je to jedna z tých sladkých lovestoriek, čo začali na strednej a teraz budete šťastný až do smrti, že nie? Prosím povedz, že nie," zaprosíš zúfalo, na čo sa on len zasmeje.
"To chceš?"
"V žiadnom prípade. To mi to radšej nehovor," zhrozíš sa.
"Čo sa stalo s klišé náladou?"
"Má voľno. Tak hovor. Je či nie je?"
"Nie je to jedna z tých," usmeje sa Stephen.
"Oh, vďaka Bohu," vydýchneš.
"Je to jedna z tých, čo sa začali detskou láskou už v škôlke," zasmeje sa Stephen.
"Čože? Nie, Stephen. Toto mi nerob."
"Robím si srandu."
"Ty zloduch. Prečo mi to robíš?"
"Tvoj výraz bol na nezaplatenie," smeje sa.

Keď sa prestane smiať, začne rozprávať.
"Nie je to ani ten klišé príbeh o láske na prvý pohľad alebo že bola moja zubárka a bla bla bla. Nevyzeralo  to ani trochu vážne. Dokonca som ani nevedel, že chodíme na rovnakú výšku. Len čo som ju párkrát videl v kampuse. Zoznámila nás jej kamarátky. Vlastne to bolo rande na slepo. Mňa pozvala na rande a miesto seba poslala ju. Jej povedala, že sa stretnú v kaviarni a miesto seba poslala mňa."
Stephen musí prerušiť rozprávanie, lebo sa pučíš od smiechu.
"Dobre, pokračuj. Ako to dopadlo?"
"Zle. Nechcela ma tam po pol hodine, keď vypila kávu. Neviem, čo robila po vysokej, ale vtedy mi to bolo jedno. Stretli sme sa po rokoch v jednej kaviarni. Sedela pri pulte a čakala na svoje rande. Keď sa po pol hodine neukázal, išiel som za ňou a vzal to na seba. Vyhovoril som sa nato, že som nevedel nájsť odvahu ísť osloviť takú krásnu ženu. Potom som jej kúpil kávu a pozval ju na večeru," Stephen sa na záver hrdo usmeje.
"Wow. Dúfam, že si počúval, drobec. Tak sa totiž vaši zoznámili," dôrazne a pomaly povieš Nathanovi.
"Prestaň," zasmeje sa Stephen.
"Natrénuj si to rozprávanie, akoby bolo záživnejšie," otočíš sa na na Stephena.
"Má pravdu," ozve sa odo dverí ženský hlas.

Obaja sa otočíte za hlasom. Vo dverách stojí žena z fotografie a usmieva sa.  Oblečené má letné šaty a vlasy má v cope.
"Ako si dopadla?" spýta sa Stephen.
Ona s potmehúckym úsmevom zavrie dvere a vojde do miestnosti.
"Tak čo ti povedal?" dožaduje sa Stephen.
"Som tehotná!" usmeje sa.
"Oho-hó! Gratulujem," otočíš sa na ňu.
"Tešíš sa?" otočí sa na manžela.

Stephen vystrelí  k nej a prudko ju objíme. Potom ju vezme do náručia a zatočí ňou. Ona pritom výska a smeje sa. Teraz nevieš, či viac piští Nathan alebo ona.
"To je úžasné," Stephen konečne vyjadrí svoj názor a pobozká ju.
"Ste sladký, Tuším si dohodnem termín u doktorky Quinnovej," škodoradostne sa ušklíbneš.
"Hush," zahriakne ťa Stephen pobavane.
Jeho žena sa len zasmeje.
"No, myslím, že je čas ísť. Vidíme sa o týždeň," zavelí Stephen.
"Fajn. Maj sa," vezmeš si svoj batoh a odchádzaš.
"Ešte. Prosím ťa..."
"Žiadne lieky. Ja viem. Neboj," prerušíš ho a mierne sa usmeješ.
"Dobre," prikývne.

Než úplne zavrieš dvere, pozrieš sa pred seba. Zbadáš Alexa sedieť v kresle a usmievať sa. Prekvapene zažmurkáš.
"Mali sme sa stretnúť u teba," vysukáš zo seba po chvíli.
"Ja viem. Ale už sa mi nechcelo čakať. Bol som dlho bez teba," zahlási dramaticky a vstane z kresla.
"Čo mám povedať ja, keď si bol týždeň preč, ha?" opáčiš mu rovnakou mincou.
"Ty už radšej mlč," schmatne ťa za tričko a pritiahne k sebe.
"Dúfam, že na leto nemáš nejaké prevratné plány, pretože ho budeš tráviť so mnou," Alex si oprie čelo o tvoje a zdvihne na teba oči.
"Ty si moje plány," šepneš a znovu ho pobozkáš.
"Výborne," usmeje sa.
"A teraz poď. Čaká nás pekný večer," stiahne ťa za ruku.
"Čo si zase urobil?" spýtaš sa neveriacky.
"Uvidíš. Bude to prekvapenie," spiklenecky na teba žmurkne.