Písané žltou

31.3.

Stephen otvorí dvere a prenesie úsmev od odchádzajúcej panej na teba. Sedíš znova v Tom kresle, s batohom na kolenách a kapucňou na hlave. Netváriš sa nijako, proste vojdeš a sadneš si. Stephen zavrie dvere. Keď si sadne, zo šuflíka vyberie balíček cukríkov. Nasyoe ich do sklenenej misky a ponúkne ti.

"Čo vlastne máš v tom batohu?"
"Tie zbytočnosti do školy."
"Hmm, nič zaujímavé."
"Veď vravím," zasmeješ sa.
Stephen nakukne do poznámok.
"Ako ide operácia Pes?"
"Zatiaľ sme sa nepohli. Spravovať mamu je zložitejšie, než sa zdá. Neviem čo tým sleduje, ale nejde jej."
"Hmm, keď už o nej hovoríme... Minulý týždeň jej trvalo dlho, kým prišla?"
"Asi pol hodinu ako sme spolu dotelefonovali. Povedala, že už ide. Neviem kam až šla. Nezaujím sa."
"Vadilo ti to? Tak dlho čakať."
"Ani nie. Vždy mám slúchadla. Dalo sa to prežiť," mykneš plecami.
Stephen sa oprie o stoličku a pomaly sa krúti.
"Videli sme ťa z okna. Nebol som si istý, či si v poriadku," pozrie na teba
"Nič mi nebolo. Len sa mi nechcelo stáť," vysvetlíš.
Nezastavuješ sa nad množným číslom, ktoré Stephen použil. Určite myslel seba a ďalšieho pacienta. Trochu sa ošiješ. Nepáči sa ti predstava, že by ťa videl na dne niekto iný ako Cole.

"Čo škola? Povedz mi, aký bol tvoj týždeň," ozve sa Stephen.
"Čo bolo v škole?" spýtaš sa skôr sám seba.
Začneš hovoriť.
"Minulý štvrtok sme hrali volleyball. Teda, moja škola. Bol to nejaký turnaj. Veľmi sme sa neučili. Boli sme v telocvični a povzbudzovali našu školu. Ja nie. Mňa zaujímali hráči, nie priebeh hry. Jedno otravné dievča z triedy, ktoré sa so mnou baví, lebo som posledný ochotný človek, čo jej odpovedá, bolo celé čo výtržený, keď chalan zo súperovho družstva bol po zatúlanú loptu. Tá lopta bola blízko nás. Štvalo má, že sme neboli hore v posilke, kde bol lepší výhľad. Potom mi došlo, že ona zrejme bavila na nejakú takú situáciu. I tak to nebolo podľa jej predstáv. Za žiadnym nešla a potom frflala, že si ju nevšimli. Veľmi ju nemusím," dodáva na koniec.
"A čo bolo v ostatné dni? Skús vypichnúť niečo, čo sa ti zdalo zaujímave alebo si myslíš, že to bolo dobré v danej chvíli," poradí ti.
Zamyslíš sa.
"Naša matikárka je dobrá. Tie scény pri tabuli, keď niečo vysvetľuje. V piatok na poslednej hodine sme písali test. Spolužiakovi vedľa v rade sa nezavreli ústa. Začal tým, či môžeme mať kalkulačky. Potom chcel vedieť vzorec, prečo je tam tá odmocnina, čo tam robí ten zložený zlomok a tie písmenka. Nakoniec to vyvrcholilo debatou o Tom, že jemu a druhému spolužiakovi škvŕka v bruchu. Učiteľka ich vyhodila na chodbu aj s testami a dopisovali ich na schodoch."
Stephen sa začne smiať. Ty sa pousmeješ a vezmeš si cukrík.

Chvíľu je počuť len škrabot perá.
"A tvoj vikend? Strávený v izbe?"
"Cole ma vzal s jeho kamošmi von. Potom sme boli u niekoho na dome a vrátili sme sa v nedeľu podvečer. Coleovi bolo na druhý deň tak zle, že ostal radšej doma. Je v maturitnom ročníku. Cestou domov sa k nemu pridala jeho priateľka. Ďalej neviem. Niekde medzi pozeraním Adventure time a počúvaním hudby má zmohla únava."
"Aký máš názor na vzťahy?"
"Nemám žiaden. Sú spolu, tak sú spolu. Nie sú, tak nie sú. Nie je to moja vec."
"Dobré, to nie je práve odpoveď v akú som dúfal," mierne sa zasmeje
"Nie som romantická duša," zosunieš sa v kresle
"Neveríš na lásku?"
"Nie že vyslovene neverím. Nie je to ani tak, že sa jej stránim alebo vyhýbam."
"Tak ako to je?" Stephen sa narovná a oprie si hlavu o ruky.
Zdá sa, že ho to zaujíma.
"Myslím si, že je to niečo mimo naše ovládanie. Niečo viac. Nejaká vyššia moc. Nič ako osud alebo, že je to vypísané vo hviezdach. Je to niečo ako cink. Tak to vo vás cinkne, keď spoznáte správnu osobu. A potom si uvedomíte, že to je ono! To je tá osoba, bez ktorej si neviete predstaviť svoj život."
"Vážne?" Stephen sa tvári prekvapene.
"Jasné, že nie," zasmeješ sa.
"Robím si srandu. Vravím, že nie som romantická duša."

Poteší ťa, keď vidíš, že nevie čo povedať. Dostaneš ho. Je vedľa z tvojho prejavu. Napokon sa usmeje.
"Tak aká je tvoja definícia lásky?"
"Všetko je to o ten osobe, s ktorou si chcete kúpiť psa."
"To som tuším, už niekde počul," zamyslí sa.
"Viem. Je to trošku otrepané, ale mne sa to páči. Všetci vieme, že nič nevydrží večne. Ani toto. Vieš, čomu nerozumiem? Prečo si ľudia ubližujú."
"Ako to myslíš?"
"Vo vzťahu. Keď proste toho druhého ľúbiš, tak mu neublížis. Načo je dobré, keď ho podvedieš s iným? Alebo by ho zabilo, kebyže napíše, že dnes nepríde, lebo mi do toho čosi vošlo? Niekde bol taký výrok, nazvime to tak. Vo vzťahu nikdy nebudeš mať 100%. Budeš mať tak 80% a raz príde niekto a dá ti tých zvyšných 20%. A ty vymeníš tých 80 za 20. Alebo tak nejak to bolo. No ako načo je to dobré? A tak zničíš svojmu ex pekný pohľad na lásku."
"Nie vždy vymeníš. To tak každý nerobí. Vidíš to veľmi čierne."
"Vitaj v mojom živote a mojom čiernom myslení," s uchechnutím rozhodíš rukami.