~Prestúpiť na inú školu v inom meste? U mňa nemožné.~
.
.
.
~. Jaya, študentka strednej školy do teraz žila len so svojou matkou. Otca však bohužiaľ nemá keďže hneď po pôrode zmizol za alkoholom.~
~No na novej škole sú aj nový spolužiaci. A taktiež...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po škole som si spokojne vykračovala konečne domov.
Nenávidím to. Same chodenie do školy š potom späť. Učíme sa samé sračky a ja dokopy nič neviem. A to som bývala jedna s múdrich.
Pomaly som otvorila dvere, ktoré boli zhodu náhod otvorené. Možno je doma Tae alebo mama. Pomyslela som si a vyzula si svoje čierne tenisky.
"Ahoj, ako bolo v škole." počula som kroky do predsieni. Predomnou stál vysmiatý Taehyung s prekríženími rukami. "oh ahoj. Neviem.. Celkom ma to začalo vyčerpávať. Kde je mama?" spýtala som sa a išla do kuchyne. "to by som aj ja rád vedel. Nedvíha telefón a doma tiež dlho nebola." povedal smutnejším tónom Taehyung.
Je obdivuhodné to, ako sa o ňu stará. Myslela som si, že to je to také podvádzanie s oboch strán no mýlila som sa. Bolo na ňom vydno, že mu na mojej matke záleží. Čo mu beriem za dobré keďže o môjho biologickéhonotva som prišla, takmer pred pôrodom mojej matky.
"zaujímalo by ma, kde sa túla" zasmiala som sa pre seba. "to....aj mňa. Chýba mi tu..." povedal a radšej sa venoval obedu, ktorý pripravoval. Taehyung je ako otec dosť spoľahlivý. Vie sa pekne aj postarať a záleží mu na rodine.
"ja idem asi hore." pousmiala som sa na neho. Len mi úsmev vrátil a spokojná som si išla do izby.
Ľahla som si na svoju veľkú posteľ. "ani nevieš, ako som na teba celý deň myslela." povedala som do starorúžových obliečok. Zasmiala som sa nad mojou demenciou. Vstala som a vytiahla si mobil z tašky. Hneď mi vybehlo niekoľko upozornení za tento deň.
"hmm.. Napísal?" čudovala som sa.... Keď som videla jeho meno na obrazovke.
AgustD: ahoj maličká
Ja:a už som si myslela, že sa nikdy neozveš
AgustD:prosím ťa.. Ja otravujem stále.
Ja:stále si taky istý debil aký si bol... A aj budeš.
AgustD: stačilo o mne.. Prejdem rovno k veci drahá ...
Ja: ty aj niečo chceš? No daj..
AgustD: všimla si si Yoongiho chovanie?
Ja:um? Ja neviem.. Je normálny? Či ako to myslíš?
AgustD: nepríde ti divné, že sa správa zrazu nejako podozrivo, dobre?
Ja: je normálny. Uvedomil si chybu
AgustD: nemyslím si, že je normálny... Teda aspoň pri ňom.
Ja : aspoň sa správa lepšie než pred tým..
AgustD: prosím ťa.. On sa správa stále tak isto... Stále je to satan.. A aj bude.. 😏
Ja: poznáš ho? Vieš kto to je? Poznáš jeho pocity?
AgustD: možno áno možno nie..
Ja:je pravda, že má zaskočilo jeho správanie.. Ale divné to nieje. Každý človek sa mení.. Takže nejak tak
AgustD:pri Yoongimu to nehrozí. Stále je taky istý.. A aj bude
Ja: Niesi on aby si to vedel..
AgustD: aj keď niesom on... Vedieť to môžem.
Ja: nemám ťa rada, anonym..
AgustD: ja verím, že v kútiku duše ma miluješ 😏
Ja: tak to si potom teda naivný... Mal by si s tým niečo robiť.. Ľuďom sa potom zdvíha ego a stanú sa s nich totálny dementi. Aj keď tebe to už nehrozí.. Ty už debil sám o sebe si.
AgustD: to vravíš ty.. 😏
Tak na dnes to už stačilo.. Viem je to kratšie... Ale ležím v nemocnici na infúziach
