~In Love With A Bad Boy (s) ~✔️

54 Časť

"budeme sa robiť, že sme nič nevideli..." povedala som Jiminovi a ťahala ho za ruku smerom do mojej izby.

Otvorila som dvere a aj s Jiminom vstúpila. Zatvorila som ich.

"takže. Čo plánujeme robiť?" spýtal sa a sadol si na moju posteľ.

"no ja ani neviem. Nejdeme si čosi zahrať?" ukázala som na krabicu hier, či stolných, alebo na PC.

"ahh.. Neviem, či som na to teraz stavaný." zasmial sa a ruky si dal pod hlavu.

"Jimin. Prečo je z teba taký lenivec?" zasmiala som sa a sadla si ma stoličku. "život je krutý drahá." zasmiala
sa aj on. "žijeme len raz." odvrkla som na čo sa on lakťami zaprel tak, aby na mňa videl. "čo sa tak pozeráš?" zasmiala som sa.

"ja nič." prestal sa smiať a na jeho tvári bolo vidno len menší úsmev. Pousmiala som sa taktiež.

V izbe nastalo ticho. Nič nebolo počuť.. No až na buchanie na konci chodby ale o tom už reč nieje. "tak si pozrime film." povedala som a hneď na telke zapla HBO . Sadla som si vedľa Jimina zatiaľ čo on stále ležal. "čo si pozrieme?" spýtala som sa ho. "neveim. Daj nejaký horor." povedal nelákávo a posadil sa.

Spustila sok nejaký random horor.

-

"nechápem.. To ju akože zabijú alebo čo?" spýtala som sa Jimina. "skús počúvať. Plán bol nasledovný. Ošukať ju a potom zlikvidovať." povedal a vhodil si sústo čipsov do úst.

"celom zaujímavý príbeh teda." povedala som si viac menej pre seba.

"nechceš niečo na jedenie, alebo tak nejak?" spýtala som sa a vstala z postele. Ponaťahovala som sa z neustáleho zlsedenia. Vôbec to nieje pohodlné.

"bolí ma celá kostra, Park Jimin." otočila som sa na neho totálne zhrbená a spadla mu rovno opäť do lona. "chúďatko." povedal zatiaľ čo konzumoval čipsy. "čo si taký ignorant?" ofučala som sa a spadla z postele. Celá vystrašená som sa pozrela všade na okolo. "pane bože," zasmial sa Jimin, "si v pohode?" podal mi jeho dlaň a pomohol mi sa dostať späť na nohy.

"hej nič mi nieje." povedala som kľudným tónom. "poď," chytila som ho za ruku, "ideme sa najesť niečoho normálneho, nie čipsov." zasmiala som sa a vybrali sa dole po schodoch.

"stále sa tu nevyznám." povedal keď sme šli dole schodmi. "ja už aj áno. Moc dlho som mi to netrvalo." konečne sme zišli dole. Jimin si sadol za stôl a ja som sa vybrala do kuchyne.

"okey. Takže to musí byť niečo fakt dobré. A chutné." povedala som a otvorila skrinky.

"Jimin?" zakričala som jeho meno a hneď poslušne došiel ku mne.

"povedz nejakú surovinu do troch sekúnd. Raz, dva..."

"banán." povedal rýchlo. "hmm.. Banánové lievance?" spýtala som sa a oprela o linku.

"to znie zaujímavo. Pomôžem ti." oprel sa taktiež chrbtom o linku pól metra odomňa. "nemusíme sa podpáliť obaja keď už tak." so smiechom som sa otočila ku sporáku a položila na neho panvicu. "nenechám ťa uhorieť samú." stále ma pozoroval, zatiaľ čo si ruky preložil na hrudi.

"tak to ti ďakujem." pousmiala som sa a začala robiť cesto. "by si ma tu nechala samého s Yoongim?" jeho tvár sa skrútila do úškrnu. "fúú. Asi?" začala som miešať cesto. "damn? Vážne?" zatváril sa tak vážne. "na 60%." pousmiala som sa a pozrela na neho.

Odstrčil sa od linky a išiel pomaly ku mne. "teraz ma ideš za to zbiť alebo čo? Však dobre vieš, že som to nemyslela preboha vážne. Nebi ma, lebo budem kričať na Taeho!" po ceste sa pousmial. Raz som sa pohľadom pozrela na neho a raz na panvicu.

"prosím." bola som nervózna. No v tom má zozadu objal. Zamrzla som v pohybe a nechala lievance horieť na panvici.

Ah... Jimin Jimin.. Na čo to opäť myslíš.

Neviem ako vy.. Ale už mi úplne hrabe. Stále len 7, ego, shadow dookola a ja dostávam úplne mind blow.

Btw.. Jimin is hot as fuck change my mind