My Life (SK)

- Žeby rande? -

Celá vyčerpaná som dobehla do parku. Rozhliadla som sa, ale Andreu som nikde nevidela.

„BAF”

„Boha Krista skoro som prežila infarkt”

Andrea na mňa skočila zozadu a vystrašila ma.

„Tris, prečo vyzeráš ako bezdomovec?”

A do piči. V tú chvíľu som si uvedomila že som stále v teplákoch a veľkom tričku.
Naše prvé spoločné stretnutie a ja vyzerám ako žena čo žije s miliónom mačiek.

„Ježiš mne je tak trápne, kvôli hre som meškala a ešte si von aj s bezdomovcom”

„Čo si také zaujímavé hral že si dopadla takto”

Bolo mi neskutočne trápne.

„Half life, neviem či to poznáš”

„Jedničku alebo dvojku?”

„Jednička”

Celkom ma prekvapilo že tú hru pozná ale možno len predstierala záujem aby tá situácia nebola ešte divnejšie.

„Keďže vyzeráš tak trochu ako bezdomovec, navrhujem ísť niekde mimo verejnosť”

„Heh to není úplne zlý nápad. A kam by sme išli? ”

„Môžme ísť ku mne. Nebývam ďaleko a ešte dlho doma nikto nebude”

Dobré, toto musím vstrebať. Práve ma Andrea pozvala k sebe? Toto je buď sen alebo šialena predstava mojej zvrhlej mysle. Čo mám odpovedať, začína vnútorná panika. Dobre Tris pokoj, kľud a mier v duši.
Vypluj zo seba niečo normálne hlavne.

„To máme ísť akože vážne k teba?”

Musela som vstrebať čo za blbosť som práve povedala. Bála som sa ako zareaguje keďže to neznelo veľmi pekne odo mňa.

„Nemusíme keď nechceš”

„Nepovedala som že nechcem len ma tvoje pozvanie
prekvapilo”

Andrea sa pousmiala a zahlásila k odchodu. Išlo sme asi 20 minút. Počas cesty som zistila celkom dosť zaujímavých vecí o nej. Napríklad že jej obľúbený žáner je fantasy a sci-fi alebo že tak trochu cvok. Povedala mi nejaké príhody z detstva a taktiež som zistila že je o rok a pol staršia ako ja.
Keď sme došli k domu kde býva, hneď ma ohromil moderný dizajn stavby domu. Nie že by som sa do toho vyznala ale taký dizajn sa mi veľmi páčil.
Odomkla dvere a pozvala ma dnu. Vošli sme do úskej chodby ktorá bola na topánky a kabáty. Andrea zamkla dvere a naznačila mi nech idem ďalej a nestojím v chodbe.

„Akože ma tu chceš držať ako väzňa?”

Opýtala som sa vyzývavo.

„Ako väzňa nie, skôr ako môjho otroka”

Povedala s takým divným tónom.
Vystrašene som sa na ňu pozrela a Andrea sa pustila do smiechu.

„Kľud zámok môj, len si robím srandu.”

„Môžeš ma prestať volať zámok?”

„Nie po tej vášnivej správe zo včera”

„Tak dobre kľúč môj”
Odvetila som s úškrnom. A išla si sadnúť na gauč.

„Dáš si čaj alebo kávu?”

„Nie ďakujem”

„Tak aspoň pohárik vínka si dáme čo ty na to”

„To nebola otázka však?”

„Nie zámok môj”

Naliali sme si teda pohárik vína, potom ďalší a ďalší. Po prvej fľaši som už víno nechcela ani vidieť. Nebola som opýta, len v nálade. Andrea išla na záchod a ja som tam len tak sedela, sama v tom tichu.

„Ahhh to ticho ma zabije”

Dovolila som si zapnúť telku v snahe prerušiť to ticho.  No nemôžem povedať že sa to nepodarilo ale asi tichu inak než som čakala. V telke sa miesto programu spustilo porno. Nevedela som čo robiť. Rýchlo som to vypla a išla dať ovládač naspäť na stolík.

„Au do pici, au au au au”

„Tris žiješ?”

„Áno len som zakopla o stôl”

Tento dom ma asi nemá rád. Povedala som si. Kým je Andrea na záchode mohla by som trošku pozrieť to porno. Začala som stále intenzívnejšie premýšľať nad tým že keď si to na chvíľu pustím nič sa predsa nestene.
Tak som aj urobila. Neviem či to bola moja zvrhla myseľ ale to bolo kvôli vínu. No pri pozeraní som to nenechala.....

Ďakujeme že ste si prečítali ďalší diel tohoto príbehu. Ten čas už vám nikto nevráti. Inak všetko platí tak ako pri minulých častiach.