My Life (SK)

- Niečo je zle -

Dnes Katka vôbec neprišla do školy, čo je dosť divné. Domnievam sa že to je kvôli udalostiam zo včerajšieho dňa. Škola skončila a ja som sa vydala domov. Po ceste som zavolala Katke ale nedvíhala mi to. Rozhodla som sa jej preto napísať správu a ďalej na to nemyslieť. Dnes sme mali ísť do kina s Andreou o 17:30. Ešte som mala trochu času a preto som si na rýchlo urobila nejaké to jedlo.
Zazvonil mi mobil, volala Katka.

„Ahoj Katka, prečo si nebola v škole"

Nikto sa neozýval, začala som si myslieť že si zo mňa robí srandu.
V tom sa ozvala Katka, znela akoby plakala a bola úplne na dne. Takú som ju ešte nepočula.

" T... T.. Tris, môžeš za mnou dnes prísť?„

„Prečo, čo sa deje?"

„Proste príď všetko ti poviem"

Po týchto smutných slovách zložila. Rýchlo som zavolala nech Andrea zruší to kino. Andrea sa ma pýtala na veľa otázok, bohužiaľ ani na jednu som nevedela odpoveď. Ešte včera bola Katka úplne v pohode, čo sa pre boha stalo. Začala som vymýšľať konšpiračné teórie čo sa asi stalo. Zjedla som svoje na rýchlo urobené jedlo a išla sa obliecť. Zamkla som a chcela vyraziť keď v tom ma objala Andrea zo zadu.

„Keď tej divočine niečo je, chcem jej ísť pomôcť"

„Som rada že v tom nie som sama"

„Tris, deš za kamarátkou ktorá je smutná a není jej asi dobre"

„A..?"

„To chceš ísť takto?"

„Áno"

„Dobrá voľba"

Zasmiala som sa a poďakovala. Spolu sme vyrazili smer Katka. Keďže Katka bývalá na druhej strane mesta tak naša prechádzka bola romanticky dlhá. Cestou sme sa rozprávali o rôznych veciach. Dokonca nás napadlo že by sme kľude mohli byť trojčlenná rodinka jedného dňa. Andrea navrhla adoptovať Katku ako nášho psa a mne to prišlo ako záujmový nápad.

„Andrea môžme skočiť tu na jedlo?"

„Hladná si?"

„Trošku"

„Dobré poďme"

Najedla som sa a pokračovalo sa v ceste. Už sme neboli ďaleko od jej domu. Zaklopala som na dvere a čakala. Prišla ich otvoriť jej babka, povedala nám že Katka je v nemocnici a nič viac zatiaľ nevie. Andrea zavolala taxík aby nás hodil do nemocnice. Bála som sa o ňu. Andrea sa ma snažila ukludnit ale veľmi sa jej to nedarilo.

„Neboj sa, určite je v poriadku"

„Čo ak není?"

„Nestresuj, je úplne v poriadku, no teda asi"

„Andrea, nepomáha mi to v tejto chvíli úplne najlepšie"

„Prepáč"

Zvyšok cesty som strávila v strachu o Katku. Vyšli sme z taxíku a vošli do nemocnice. Keďže som presne nevedela kde ju mám hľadať zavolala som jej mame.

„Dobrý deň, mohla by som sa opýtať kde je Katka?"

„Tris to si ty?"

„Áno teta to som ja"

„Choď na hlavnú chodbu a do výťahu na pravo"

S Andreu sme sa vydali do výťahu a čakali na ďalšie inštrukcie.

„Ktoré poschodie teta?"

„Šieste poschodie"

„Ďakujem, hneď sme pri vás"

Andrea ma potiahla za tričko nech sa otočím. Ukázala na stenu výťahu kde bol rozpis poschodí. Položila prst na číslo šesť a pozrela sa na mňa.

„Aši už viem čo Katke je"

Ďakujeme že ste si prečítali ďalšiu časť tohoto spoločného dobrodružstva. Dnes nemáme čo na koniec povedať. Platí všetko ako pri minulých častiach.