My Life (SK)

- Treba si vyčistiť hlavu -

Už ubehol týždeň a Katka sa v škole stále neukázala. Každý deň si síce píšeme, ale to neni také, ako spoločne strávený čas. Dnes ideme stanovať s Andreou do lesa. Andrea mala pocit, že potrebujem trošku vypadnúť do prírody. Všetko sa prichystalo a mohli sme vyraziť. Cestou sme ešte skočili kúpiť nejakú vodu a nejaké to občerstvenie. Andrea ma brala všade tade cez les až kým sme nedošli na čistinku. Bolo to krásne miesto ako lúka obkľúčena hejnom stromov. Zložili sme veci a išli postaviť stan. Andrea sa nevedela prestať smiať, keď som sa márne pokúšala postaviť stan sama.

„Môžeš sa prestať smiať a pomôcť mi?”

„Ešte sa budem asi chvíľu pozerať”

„To mi robíš určite naschvál”

„Jop, robím”

Nakoniec mi našťastie prišla pomôcť a náš stan bol hotový. Ponúkla som sa, že ohnisko urobím ja. Pozbierala som, teda kamene okolo a utvorila z nich kruh kam som mala v pláne neskôr nachádzať drevo.

„Kľúčik, kde je drevo na oheň?”

„Možno ťa to šokuje Tris, ale v lese”

„To dáva zmysel”

„Ešte, aby nedávalo”

„Poďme, teda do lesa po drevo”

Prišlo mi hrozne trápne, že som sa opýtala takú kravinu aj keď viem, že sme v lese.
Vydala som sa hrdinsky smerom k blízkemu stromu. Aby som pozbierala, čo z neho spadlo. Andrea na mňa mávala od stanu. Myslela som si, že išla so mnou a ona sa celý čas vyhrievala na slnku pri stane. Rýchlo som zobrala, čo najviac paliček a iných kusov dreva. S plnými rukami dreva som sa vracala smer stan. Všetko drevo som zhodila vedľa ohniska a hrdo sa pozrela na moju prácu.

„Ehm... Tris, je ti jasné, že toto stačiť určite nebude? ”

„Však je toho dreva veľa to určite bude stačiť”

„Nebude, budeme ho ešte potrebovať určite viac”

„Dobre idem, teda ďalej zbierať”

Zaujímalo by ma koľko toho dreva vlastne bude treba. Však sme tu neprišli na celý život. Nečekane ma po chvíli začalo baviť zbierať drevo. Niekoľko krát som sa vrátila s plnými rukami k ohnisku a vytvorila veľkú kopu dreva. Andrea niekde zmizla a ani za boha som ju nevedela nájsť.

„Tris, tu som”

Skade na mňa hovorí. Asi mi už preskočilo a počujem jej hlas v mojej hlave.

„Tu hore ty trdlo”

„Vysvetli mi, ako si sa tam sakra dostala”

„Vyliezla som tu, som, ako Tarzan alebo veverička”

„A prečo si tam vyliezla?”

„Len tak, pozerala som, ako sa hráš s drevom”

Ako nechápem prečo Andrea vyliezla na strom, aby ma sledovala. Keď sa nad tým zamyslím je to milé, ale mohla by prestať robiť blbosti.

„Poď dole a nerob hlúposti”

„Rozkaz madam”

Začala pomaly liezť dole, ale zastala na poslednom konári.

„Tris?”

„Áno”

„Chytíš ma, keď skočím?”

„Ani na to nesmysly”

„Neskoro”

Nehovor mi, že naozaj skočí. Vedela som, že je Andrea šibnutá, ale myslela som, že nie až tak. Moje myšlienky sa zastavili, keď som uvidela Andreu vo vzduchu, ako skočila zo stromu. Nemala som šancu ju chytiť, kým sa pohonem už bude na zemi. Rozbehla som sa k miestu, kde by pravdepodobne mala dopadnúť. Andrea dopadla s elegantným kotúľom a ostala ležať na zemi. Aši nemusím dodávať že nespadla tak kam som myslela.