My Life (SK)

- Tak a s pravdou von -

Vstala som skôr ako Andrea a to je riadne fenomén. Prebudila som sa, zobrala čisté spodné prádlo a išla do sprchy. Ranná sprcha ma dokázala dosť často prebrať lepšie ako káva. Vypla som sprchu, dala na seba spodné prádlo a išla určiť čaj pre Andreu. "Tá ťapa spí na tom gauči ako by bola mŕtva„ pomyslela som si. Len pre istotu som išla skontrolovať či dýcha. Voda nie a nie zovrieť. Neviem čím to je ale občas mi to príde nekonečné. Začala som si spievať a pohľadom tej konvici naznačovala že mi dochádza trpezlivosť.

„Spievaj tichšie prosím”

Ozvala sa Andrea z gauča.

„Čo, bolí ťa hlávka?”

„Naozaj vtipné Tris”

„Však dobre, už ti robím čaj a raňajky sa tiež pripravujú”

„Prečo čaj?”

„Lebo naposledy keď si pila a dala si ráno kávu, vracala si asi pol hodinu”

„To znie fér”

„Ešte aby nie”

Zaliala som čaj, pripravila dve taniere a prichystala si veci na toust. Andrea len sem tam zdvihla ruku na znak toho že žije. Poprosila som Andreu aby zapla telku ale žiadna reakcia.

„Prečo nechceš zapnúť telku?”

„Ovladač je veľmi ďaleko”

„Ach jaj”

Pripravila som tousty, pekne tanier ozdobila zeleninou a nastrúhala trošku syru na vrch. Zobrala som jedlo a odniesla ho na stôl. Andrea na mňa len pozerala.

„No šup sadni si”

„Prečo?”

„Andrea nebuď ako malá”

Andrea si na chvíľu sadla. Posadila som sa vedľa nej a jej hlava spadla medzi moje nohy.

„Myslím že ostanem ležať”

„To ťa mám ako kŕmiť keď si takto?”

„Ako môžeš”

„To ťa vyjde draho”

„Ale no, ja ti vynahradím”

Jej občasná lenivosť spolu s alkoholom dokáže veľa. Nikdy by som nečakala že kŕmiť priateľku bude taká sranda. Bolo to ako keď sa staráte o choré dieťa. Aj keď Andrea je také veľké lenivé dieťa. Najedli sme sa a ja som surovo vyhodila Andreu z gauča.

„Bolo to nutné?”

„Áno bolo”

„Prečo? ”

„Vidíš koľko je hodín?”

„Nechápem”

„Je pol jedenástej a na obed má prísť moja mama”

„A kurva”

„Takže už chápeš?”

„Prepáč Tris, ja som úplne zabudla”

„To nevadí, utekaj sa dať do poriadku”

Nevedela som čo mám skôr robiť. Začala som upratovať a Andrea sa po sprche ochotne pridala. Dnes ma byť deň kedy sa konečne priznám že chodím s dievčaťom. Skoro šesť rokov hovorím mame že je Andrea moja kamarátka a že od doby čo som odišla mám úžasného partnera. Ale už to takto ďalej nejde, musím jej povedať pravdu. Andrea to po mne chce už veľmi dlho ale ja neviem či to dokážem.