My Life (SK)

- Život ide ďalej -

< O päť rokov >

Už je to 5 rokov od smrti Katky. Za tú dobu sa toho v mojom živote veľa stalo. Dokončila som školu len aby som mohla ísť na ďalšiu. Taktiež som začala s Andreou žiť trošku viac. Prenajali sme si spoločný byt a žije sa nám dobre. Podľa mňa až moc dobre. Každý deň čakám že sa niečo pokazí a všetko pôjde dolu vodou. Andrea ma stále upokojuje že nič také sa nestane a ja na chvíľu vážne verím že je to naozaj tak. Andrea má stálu prácu v nejakej firme a ja robím stereotyp študenta. Áno, robím vo fastfoode. Ale čo, peniaze sú a učit sa do školy stíham tiež. Každý piatok chodím za Katkou a odnášam jej jednu bielu ružu. Neviem prečo to robím už päť rokov v kuse. Pravdepodobne to mám už ako nejaký rituál alebo také niečo.

„Tris, už zase si stratená v myšlienkach”

„Čo, nie, není pravda”

Andrea mi venovala pusu na líce a odišla do kuchyne.

„Dnes varím ja ale zajtra sa tomu nevyhnete mladá paní”

„Slečna poprosím”

Andrea bola vážne dobrá kuchárka aj keď na to nevyzerala. Ja som zvládala základy ale nepustila by som sa do zložitých receptov. Nenápadne som ju sledovala a snažila sa odhadnúť čo varí. Vyzeralo to na špagety a štyri druhy syra ako omáčka.

„Mňam”

„Čo mňamkáš?”

„Vidím že robíš tie fajné špagety”

„A nechceš mi prísť pomôcť?”

„Ako ti mám pomôcť?”

„Tak že sem prídeš a budeš mi robiť spoločnosť”

Viac mi netrebalo a už som držala Andreu v objatí zo zadu.

„Môžeš sú ísť kľudne sadnúť k pultu”

„Takže ma nechceš pri sebe?”

„Chcem len nemám miesto keď si na mňa takto nalepená”

Dala som jej pusu a posadila sa na stoličku k pultu. Rozprávala som jej o tom ako som včera prešla Dooma a dohadovali sme sa aký máme plán na zajtra. Andrea má voľno a ja robím do tretej iba. Takže sme sa rozhodli tým že je sobota ísť niekde na drink. V nedeľu príde na návštevu moja mama a to bude veľmi dlhý deň. Špagety boli hotové a ja už slintám chuťou ich zjesť. Andrea nabrala do jednej veľkej misky a podala mi vidličku.

„Spoločná večera naberá úplne iný význam”

Prikývla som s plnými ústami špagiet. Andrea sa zasmiala a tiež sa pustila do jedla. Zapla som telku a vybrala nejaký pokojný film. Poriadne sme sa najedli a v objatí sledovali telku. Dokopy nič také nešlo až na pár seriálov. Telku sme vypli a išli si ľahnúť do postele. Andrea ma objala a pritisla si ma bližšie k sebe. Dala mi pusu na čelo a svoju hlavu oprela o moju. Bolo to síce len jemne romantické gesto no aj to som si vážila. Andrea nebola úplne človek čo svoje pocity dokáže romanticky vyjadriť.

„Tris, milujem ťa”

„Aj ja teba”

„Ja teba viac”

„Nie lebo ja”

„Nie ja”

Za tie špagety som jej nechala posledné slovo. Urobila som si pohodlie v jej náručí a plná pokoja a dobrého pocitu som zaspala. Ráno som sa zobudila v prázdnej posteli. Bola som rozvalená cez stred postele a paplón som mala niekde na zemi. Vo vzduchu sa vznáša vôňa chlebu vo vajci a čerstvej kávy. Keď som vošla do kuchyne už bolo všetko prichystané na stole ale Andrea niekde...

Pardon za to čakanie. Pokračujeme v príbehu a neskutočne si vážime že mu stále venuje svoj čas. Teší nás že sa vám páči a hádam nám odpustite že sme zabili Katku.
Inak všetko platí ako pri ostatných dieloch.