My Life (SK)

-To sa nejak zvládne-

Nemohlo to byť horšie. Ako som jej mohla napísať že mi chýba. Že jej prítomnosť potrebujem k životu. A že bez nej som ako zámok bez kľúča.
Tak toto som kompletne posrala.
Dobre... Tak si to poďme zhrnúť
Išla som na párty na ktorej som sa opila a zoznámila s prekrásnou babou. A nad predstavou jej a mňa spolu som sa urobila. Nehovoriac o tom že som jej napísala veci za ktoré si asi idem vybaviť novú identitu. Tak to nám ten deň krásne začína.
Obliekla som si voľné tepláky tričko aspoň o tri čísla väčšie a vyliezla z jaskyne.

„Pre boho, od kedy tu býva bezdomovec?”
Potešil ma úprimným shrnutím môjho momentálne výzoru môj vznešený brat Mark.

„Ha ha ha si ffftipy jak vždy”

„Na tak Tris nebuď ako žid v koncentráku, trošku sa usmej”

Povzdychla som si a išla si urobiť kávu. Mama už išla do práce a sestra bola ešte u babky takže bol aspoň ako taký kľud doma. Mark po chvíli odišiel za priateľkou a ja som išla robiť svoj obľúbený šport, Gaučing. Hodila som sa na gauč zapla si Rika a Mortiho, popíjala kávu a napchávala sa chlebom vo vajíčku čo brat robil. Bolo to úplne úžasné obedoráno. Keď v tom mi zavybroval telefon. Keď som sa pozrela videla som spravu od Andrei. Plná stresu, nervozity a čiastočne aj zvedavosti som ju otvorila. To čo mi napísala bolo úplne niečo iné ako som čakala

„Ty trdlo moje, nabudúce už nepi toľko lebo potom píšeš ako zbláznený cvok.”

Už ten začiatok ma hrozne prekvapil ale to stále nebolo všetko

„Neboj sa, ešte sa určite stretneme a keď už neveríš bez mojej prítomnosti prežiť tak sa môžme stretnúť ty môj zámok”

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, nevedela som popadnúť dych.
Nevedela som či sa mi sníva alebo či si zo mňa robí srandu.
No za žiadnych okolností som neverila že to môže byť skutočné.
Nemal som moc času na rozmýšľanie lebo mi prišla ďalšia správa ktorá moju psychiku zničila.

„Takže zámok vyhovuje ti dnes o 16:45 v parku?”

V tej chvíli som nevedela čo si mám myslieť, čo mám robiť vlastne som nevedela nič.
Zmohla som sa na jednoduché
„vyhovuje”
Dopita som kávu pozrela na hodinky a zistila že je len pol tretej. Vypla som telku a zaliezla naspäť do jaskyne. Plná radosti som sa hodila na posteľ a zrušila stretnutie s Katkou čo som si stihla po prebudení dohodnúť.
Ešte pred všetkým tým chaosom.
Katka s toho moc radosť nemala ale v tej chvíli mi to bolo celkom jedno. Keďže som park nemala ďaleko stačilo mi vyraziť o pol štvrtej ale aj to bolo ešte ďaleko.
Sadla som teda za počítač a zapla si nejakú hru na zabite času. Po nejakej chvíli mi zvoní telefón. Keď som zdvihla zistila som že to je Andrea.

„A sakra, meškám však?”

„Tak trošku”

„Nehnevaj sa na mňa, za desať minút som tam”

„Čakám”

„Dobré už utekám”

Zložila som telefón a zistil sú skoro štyri hodiny. Hlúpa hra, stratila som pojem o čase. Vypla som počítač a utekala ku dverám. Rýchlo sa obula, zamkla dvere a utekala do parku....

Ďakujeme že ste si prečítali ďalší diel tohoto príbehu. A sme radi ste svoj čas využili na čítanie nášho príbehu aj keď vam ten čas už nikto nevráti. Inak všetko platí tak ako pri minulých častiach.