My Life (SK)

- Prečo -

„Dobré ránko”

„Aj tebe”

Bolo nádherné sa prebúdzať vedľa Andrei. Mohlo by to takto byť častejšie aj keď na dobré veci sa oplatí počkať.

„Vyzeráš tak pekne keď spíš”

„Ešte aby som po včerajšku spala nespokojne”

„Včerajšok nebol ničím výnimočným, takže nepreháňaj”

„Heh, stanovanie sa mi začína páčiť”

„Ti vôbec nechýba mobil?”

„Však ho mám”

„No hej, ale signál nie”

Hodila som sa na Andreu, vášnivo ju pobozkala a dodala:
„Mám teba a to mi stačí”

Bozk mi vrátila a vyliezli sme spolu zo stanu. Na raňajky sme si dali taký ten polystyrén a ľadový čaj. V podstate sme zjedli to čo sme včera nestihli. Rozprávali sme sa o filmoch, seriáloch a podobných veciach. Do vtedy som ani nevedela že má toho toľko napozeraného.

„Môžem sa opýtať prečo si mi o svoje mame nikdy nepovedala?”

„Z celého včerajšku si vážne pamätáš hlavne toto?”

„Nie, len som zvedavá”

„Nepovedala som ti to preto, lebo to není úplne téma ku konverzácii”

„Chápem”

„Ak chceš poviem ti to”

„Nie, nemusíš”

Videla som na nej že to pre ňu nieje ľahká téma. Nechcem aby sa trápila len kvôli mojej zvedavosti. Dojedlo sa a začali sme upratovať. Okolo tretej poobede sem zložili stan a vyrazili späť do civilizácie. Cestou sme si robili srandu že prídeme do mesta kde sa dozvieme že nastal koniec sveta. Ticho lesa sa pomaly menilo opäť na každodenný hukot mesta.

„Už by si mala mať signál”

„Netreba mi ho”

Usmiala som sa na Andreu a zapla si letový režim. Andrea ma zobrala ešte na kávu do kaviarne.

„Čo budeš dnes robiť keď prídeš domov?”

„Neviem, asi dopozeram The Magicians a budem oddychovať”

„To znie ako plán”

„To teda áno a čo ty?”

Andrea sa zamyslela nad odpoveďou ako by mi to nechcela povedať.

„Neviem, možno budem robiť gaučing”

„To znie ako výborne lenivý zbytok dňa”

„To teda”

Otvorili sa dvere do kaviarne a vošla Anita. Pozerala som na ňu ako by som zabíjala pohľadom. Objednala si kávu a išla našim smerom. V duchu som dúfala že vesmír zasiahne a nebudem sa s ňou musieť stretnúť. Prešla okolo a s úsmevom sa pozdravila. Udivene som sa pozdravila naspäť a nechápavo sa pozrela na Andreu. Buď sa silno udrela do hlavy a dostala rozum, alebo mimozemšťania už začali nahrádzať ľudí. Kým som bola stratená v myšlienkach, Anita si ku nám prisadla. Naše pohľady s Andreou sa stretli. Andrea jemne kývla aby som to nechala tak. Keby ste ma v tej chvíli videli ani by ste nepovedali že ju nenávidím. Začali sa rozprávať a ja som len b tichosti počúvala.

„Andrea, tak potom platí tá chatách na začiatku letních prázdnin?”

„Myslíš to stretnutie triedy?”

„Presne to som myslela”

„Neviem, zatiaľ to nikto nezruší takže to platí”

„Dobre potom, ráda vás tam uvidím”

Ešte sa uvidí či prídeme”

„Inak nechcete ísť dnes do kina?”

„Čo? ”

„Ideme s Veronikou do kina večer. Budú dávať prvé tri časti votrelca a mňa napadlo či nechcete ísť tiež”

Andrea na mňa pozrela aj keď dobre vedela moju odpoveď.

„Ja dnes nemôžem ale Andrea keď chce kľude môže ísť”

„To je škoda Tris, možno inokedy”

„Možno”

Andrea nechápavo pozerala. Anita dopila kávu a rozlúčila sa s nami. Hneď sme si vysvetlili prečo nikam nechcem ísť a prečo by Andrea mala ísť aj sama. Keďže viem ako ma votrelca rada nechcem jej pokaziť večer. Vypla som si letový režim na mobile a položila ho na stôl. Dopili sme kávu a Andrea sa ponúkla že ma hodí domov. Keď som však otvorila mobil a videla šestnásť zmeškaných hovorov, deväť správ a to všetko od Katky, nebolo mi všetko jedno. Andrea navrhla že skočíme za Katkou nech vieme čo sa deje. Ja som mala strach a dúfala že to není to čo ma naplno. Zavolala som Katke naspäť a dúfala že to zdvihne...

Ďakujeme že ste sa dostali až na koniec dnešnej časti. Dnes sa mi nechce tento záver písať takže len toľko. Všetko inak platí ako stále.