My Life (SK)

- Čím vlastne som -

„Čo tu chceš Anita? "
Nahnevane sa opýtala Andrea.

Hmm takže Anita. Kto to je? Čo tu chce? A prečo musela prísť v tak nevhodnú chvíľu? Mala som veľa otázok no žiadnu odpoveď.
Anita hovorila celkom potichu, ale Andreu muselo byť počuť až na mesiac.

„Nie, nemám na teba čas!”
Pokračovala Andrea.

Rozhodla som sa ísť bližšie. Raz ma moja zvedavosť zabije. Pomaly som sa blížila ku chodbe. Ale v tej chvíli ma gravitácia musela opäť vyskúšať. *Bum* Obrovská rana sa ozvala po celom dome. Spadla som celkom tvrdo. Krváca mi nos aj pera. Ale to sa dá ľahko napraviť. Bála som sa že ma Andrea hrozne zjebe. Rozrazili sa dvere z chodby a vbehla dnu Andrea.

„ Čo to bolo?”

„Ja”
Odvetila som

„Nestalo sa ti nič? Na zemi som videla krv”

„Nie som v pohode len som si riadne kusla do pery a asi rozbila nos”

„Tris ty sa raz zabijes”

„Potom ťa budem chodiť strašiť”
S úsmev som odvetila

Z chodby sa ozval celkom milý ženský hlas.

„Takže Tris hej. Rýchlo si si našla náhradu za mňa”

„Ona není náhrada a ty tu nemáš čo robiť Anita”

„Však dobre len som ti doniesla veci ktoré u mňa ostali”

Vydela som aké má nervy v očiach. Myslela som že na ňu skočí ako vlk po koristi. Tie dve spolu museli mať veľký konflikt.

„No ex moja, dúfam že tá náhrada bude aspoň tak dobrá ako ja”

„An...A..A.Andrea niečo je zle”

Ledva som dokončila vetu a zletela som na zem. Keď som sa prebrala ležala som bez trička v Andreinej posteli. Postavila som sa a videla na stolíku pohár vody s papierikom. Na papieri stalo

„Ak sa zobudíš a nie si mŕtva daj si vodu a príď dole. Mám o teba strach.... Tvoj kľúč”

To je trúba. Pomyslela som si.
Zobrala som si tričko a nohavice ktoré boli na stoličke. Obliekla sa a zišla dole. Vydela som ako tam tie dve v tichosti sedia.

„Ehm... Žijem”

Andrea prišla ku mne a silno ma objala. Anita sa len otočila mojim smerom a kývla rukou na znak pozdravu.

„Nechceš nás zoznámiť?”

„Nie”

„Dobre, keď už viem že náhrada to prežila opúšťam vás”

Anita sa postavila a bez slova odišla.

„To dievča je mega divné”

„Môžme o nej nehovoriť?”

„Dobre, ale čo myslí tým že som len náhrada?”

„Tris, pred dvoma hodinami si mi tu odpadla a teba trápi toto?”

Mala pravdu. Ale ja som túžila vedieť čo to znamená. Mala som predstavu ale dúfala som že to nebude tak ako si myslím.

„Áno trápi”

„Dobré no tak ti poviem čo medzi nami bolo”

Po dlhom rozprávaní sa mi potvrdilo to čoho som sa bála.

„Takže chceš povedať že som len výplň po rozchode?”

„To nikto netvrdí Tris”

„Ale znie to tak”

Zistila som že spolu chodili rok a pol. Ich vzťah ukončila to že Anita podviedla Andreu s nejakým chlapcom. Na nešťastie ich pri tom Andrea pristihla. A už to išlo. Neprešiel ešte ani mesiac od ich rozchodu.

„Nebuď hlúpa, príde ti to že si len výplň?”

„Neviem čo si mám o tomto myslieť. Prepáč asi budem potrebovať trochu času”

Zo smútkom v duši a slzami v očiach som sa išla obuť a chystala som sa odísť. Andrea ma chytila za ruku a potiahla k sebe. Venovala mi posledný bozk a podala telefón zo slovami:

„Už si na neho začni dávať pozor”

Pozdravila som sa a išla domov. Po ceste som veľmi dlho rozmýšľala čo som,čo pre ňu znamenám. Som naozaj len výplň alebo som niečo viac? Bolo to celé len kvôli pocitu samoty alebo v tom bolo aspoň kúsok lásky. Ako mám pokračovat? Mám jej dať šancu a riskovať pri tom zlomené srdce? Alebo to mám vzdať?

Toľko otázok, a odpoveď je len jedna správna.....

Ďakujeme že ste si prečítali ďalší diel tohoto príbehu. Hreje nás to na obličke že svoj čas využijete na čítanie nášho príbehu aj keď vam ten čas už nikto nevráti. Inak všetko platí tak ako pri minulých častiach, ako vždy.