Harry Potter a Tajomný Strážca

II. Rozhovory

II.

Harry…….. Sen…….

            “Vážne? Takže tento sen si mi dal ty?” prekvapím sa.

“Áno. Inak by som sa s tebou nemohol stretnúť. Ovládam sny všetkým ľuďom. Dedičstvo som získal po svojej matke, ktorá pred dvomi rokmi zomrela,” skôr cítim než vidím jeho úsmev.

Nežne sa oňho opriem.

“To je mi ľúto,” zašepkám.

“Už je to dávno…… Poď. Mal by si sa vrátiť. Čoskoro bude svitať,” postaví sa.

S úsmevom sa ho chytím za ruku a on ma vedie preč z krásnej snovej zeme.

“Kedy sa opäť uvidíme? Cítim, že ťa potrebujem mať nablízku. Aj keď absolútne netuším prečo,” otočím sa k nemu už v bielej miestnosti.

“Už onedlho sa uvidíme na dlhšiu dobu …. Vieš…. Ten tvoj pocit môžem vysvetliť len tým, že každý Mág má svoju druhú polovicu a ty si moja. Ako som hovoril…. Osud mi ťa predurčil. Vždy budem pri tebe stáť,” pohľadí ma po líci.

“Chceš tým povedať, že si môj predurčený partner?” spýtam sa keď mi dôjde pravý význam toho, čo povedal.

“Áno. Neviem síce, či o mňa budeš stáť, ale ako som povedal, nech sa rozhodneš akokoľvek, tak vždy budem po tvojom boku, zelenoočko,” odstúpi odo mňa.

“Choď už. Náš čas vypršal,” povie ešte skôr, než stihnem nejak reagovať a môj sen sa následne rozplynie.

              Prebudím sa s úsmevom na perách. Všetko zo sna si pamätám a posledná časť rozhovoru sa mi veľmi páčila. Takže Maurécio je nakoniec môj osudový partner. Stále na to musím myslieť. Dnešný deň bude určite úžasný. Stále s úsmevom sa zavriem v kúpeľni a následne zídem dole do kuchyne kde sú všetci terajší obyvatelia domu, čiže Sírius, Rémus a teraz ja. Ostatní odišli včera po oslave domov.

“Ahoj šteňa. Spal si dobre?” privíta ma Sírius.

“Ahoj Siri, Remi. Dnes som mal úžasný sen, takže sa mi spalo skvelo,” sadnem si s úsmevom oproti nim.

“To sme radi. Čo chceš na raňajky?” spýta sa Rémus.

“Čo je?” pozriem sa po stole.

“Tousty s maslom a džemom alebo syrom a šunkou,” odpovie mi pohotovo Sírius.

“To znie fajn,” vezmem si svoju porciu.

Chvíľu jeme v tichu. Stále mi v hlave prúdia myšlienky a čím ďalej tým viac som z nich neistý. Čo keď sa všetko pokazí. Čo keď nikdy nenájdem svoje šťastie? V tom mi pred očami objaví postava v zelenom plášti. Pousmejem sa. Nie. Všetko bude dobre. Verím tomu, lebo verím Mauréciovi.

“Siri, Remi? Môžem sa vás niečo spýtať?” pozriem sa na mojich krstných otcov, keď dojem raňajky a už len sedíme pri šálke čaju.

“Čo ťa trápi?” usmeje sa Rémus.

“Ja…. Je možné sa zamilovať do niekoho, koho si videl iba chvíľu a takmer toho človeka nepoznáš, ale cítiš sa pri ňom správne a šťastne?” spýtam sa celý červený.

“No možné to je. Spomínam na tvojho otca a matku. Tvoj otec bol do tvojej mamy zamilovaný hneď od prvej chvíle,” zasmeje sa Sírius.

“Harry, chceš nám povedať, že si sa do niekoho zamiloval?” spýta sa s úsmevom Rémus.