Harry Potter a Tajomný Strážca

XIII. Čas prímeria

XIII.

Harry

               Pohodlne sa opriem o Richiho a v príjemnom tichu pijem čaj v prítomnosti mojej rodiny. Sírius a Rémus po dlhom vypočúvaní, či som v poriadku a čo sa vlastne stalo v Bradaviciach, mi konečne dali oddych a ja môžem spokojne venovať len svojim tichým úvahám a myšlienkam čo všetko sa stane keď už Voldemort nebude existovať. To ma zase privedie na myšlienku…… Skutočne Richimu nezáleží na svojom otcovi alebo si vybudoval len averziu kvôli tomu, že ho celý svoj život nepoznal? Bol by rád, keby mal svojho otca, aj keď by sa spoznali len nedávno a bol to Voldemort?..... Každé dieťa chce svojich rodičov mať pri sebe….. Viem ako bolo mne, keď som celý život strávil nenávidený svojim okolím. Bez rodiny a priateľov….. Pohladím si bruško. Škoda, že ho mám ešte stále také maličké.

“Si v poriadku šteňa?” spýta sa ma Rémus.

“Iste. Len premýšľam….. Richi?” pozriem sa na svojho manžela.

Pomocou našej väzby mu povolím prístup k svojej mysli. Richi sa zamračí, ale opatrne sa mi dostane do spomienok. Je to jednoduchší spôsob, ako mu tu vysvetľovať, čo by som chcel urobiť. Pomocou myšlienok mu ukážem všetko čo potrebujem aby vedel a aj dôvody, ktoré sú nevyvrátiteľné. Netuším po akej dlhej chvíli sa konečne dostane von z mojej mysle a vrátime sa do miestnosti s mojimi krstnými otcami.

“Prečo by si niečo také chcel urobiť?” spýta sa ma a nežne ma pobozká na pery.

“Lebo môžeme. Sme predsa Mágovia…. Vieš, že keby si chcel, tak to spolu dokážeme,” pritúlim sa knemu.

“Som Mág Snov a Ilúzií. Ja takú moc nemám a aj keby si mi chcel požičať svoju silu, tak to rozhodne nepripadá do úvahy! Ty sa rozhodne nemôžeš preťažovať. Navyše je to úplne jedno. Mám teba a svoju vlastnú rodinu. Nepotrebujem ho. Nikdy som ho nepotreboval,” pobozká ma Richi.

Smutne si povzdychnem. Nechápem prečo nechce pomôcť svojmu otcovi. Mohli sme ho vrátiť k zmyslom a pomôcť mu adaptovať sa do spoločnosti nie ako Voldemorta, ale ako Toma Riddlea, starého otca našich detí. Huh…. Tak čo už. Možno skutočne bude lepšie, keď sa vlkolaci a upíri oňho postarajú a už viac nebude môcť ubližovať.

“O čom to celé malo byť?” zamračene sa spýta Sírius.

“To si nevšímaj Sírius. To sú manželské starosti,” usmejem sa na Siriho.

“Ako inak,” pretočí Sírius oči.

Pousmejem sa a opretý o Richiho rameno zavriem oči…….

Časový posun…… Spln…..deň zničenia Temnej strany…. Tretia osoba

                   Voldemort sedel na svojom tróne vo veľkej miestnosti. Miestnosť bola v tejto chvíli prázdna a chladná…. No…. Chladná bola vždy, ale v tento večer bola oveľa chladnejšia…. Ale aký je dôvod? Vonku pred veľkým panstvom sa práve odohráva boj, v ktorom temná strana veľmi rýchlo prehráva. Vlkolaci a upíri nešetria nikoho. A prečo by aj mali? Všetci, ktorí sa rozhodli odísť od Voldemorta a opustili Temnú stranu, tak tí sú v bezpečí vo svojich sídlach s rodinami. Voldemort sedí sám v tejto miestnosti a vôbec sa neunúva pomôcť v tejto vojne svojej strane. Načo aj. Sám už veľmi dobre vie, že prehral. Vedel to už v ten deň, kedy nemohol zachytiť silu ani jedného svojho Viteálu. Bol smrteľný ako ktorýkoľvek z jeho smrtijedov. Dvere do sály boli vyrazené silou. Dnu vbehlo plno vlkolakov a aj niektorí z upírov.

“Toto je tvoj koniec Voldemort! Určite si počul, že Brumbál už viac nie je vodcom Svetlej strany a tým pádom nesmie byť ani žiadna Temná strana. Už viac nebudú žiadne boje a ani nikto z Vás nebude vládnuť tomuto svetu!” zasyčí na neho jeden z upírov.