Harry Potter a Tajomný Strážca

XV. Epilóg

XV.

Richard

             K Harrymu dorazím práve keď mu začne nová kontrakcia. Leží u nás v posteli a Poppy je už dávno uňho. Našťastie.

“Zelenoočko,” sadnem si k nemu a chytím ho za ruku.

Keď odznie kontrakcia, tak sa na mňa s miernym úsmevom pozrie.

“Prišiel si,” zašepká.

“Vieš, že by som ťa v tom nenechal samého,” usmejem sa a pobozkám ho.

Zastóna mi do úst keď ho chytia opäť bolesti. Nechám ho aby mi stisol ruku. Harry zas nemá takú silu aby mi ju zlomil, takže to mi nerobí starosti.

“Harry, dieťatko sa zamotalo do pupočnej šnúry, musím urobiť Cisársky rez,” osloví môjho manžela Poppy.

Harry sa na ňu vystrašene pozrie.

“Bude v-v poriadku?” vydýchne Harry.

“Určite. Vaše dieťatko je veľmi silné. Určite bude v poriadku. Teraz vypi tento elixír. Zmierni bolesť keď ťa budem rezať,” príde k nám Poppy a podá Harrymu elixír.

Pomôžem mu ho vypiť a následne ho opatrne položím nižšie do postele.

“Richi,” pozrie sa na mňa úzkostlivo.

“Neboj sa Zelenoočko. Som tu s tebou a budem až do konca,” pobozkám ho na čelo.

“Harry, pokojne zavri oči a mysli len na svojho manžela, áno?” povie ticho Poppy.

“Dobre,” vydýchne Harry a zavrie oči.

Ruku mi stále pevne zviera a ja nemám v úmysle mu to zakazovať. Keď sa Harry trochu uvoľní, tak Poppy začne robiť Cisársky rez. Hľadím Harryho jemne po vlasoch až kým nezapočujem detský plač. Harry prekvapene otvorí oči a vydýchne. Poppy rýchlo vyčistí a uzdraví Harryho a až potom podá Harrymu naše malé dieťa, zabalené v teplej deke.

“Máte zdravého a silného chlapca. Gratulujem Harry, Richard,” usmeje sa Poppy a ustúpi.

Harry šťastne vzlykne a maličký tíško mrmle v jeho náručí. Sú spolu úžasný.

“Ďakujem Zelenoočko za nášho krásneho syna,” pobozkám ho.

“To ja ďakujem tebe. Bez teba by som ho nikdy nemohol držať v náručí,” usmeje sa šťastne cez slzy.

Do izby potichu nakuknú Sírius s Rémusom.

“Ahoj. Môžeme ísť ďalej? Ostatní obyvatelia sú veľmi netrpezlivý a mne to lezie krkom,” spýta sa nevinne Sírius.

“Akoby si ty netrpezlivý nebol,” uškrniem sa.

Harry sa len zasmeje a zavolá tých dvoch dnu, aby sa pozreli na náš malý spiací poklad.

“Poppy, mohla by si prosím povedať ostatným nedočkavcom, túto úžasnú správu?” spýtam sa milo.

“Iste. S najväčšou radosťou,” odíde šťastne z izby.

“Tak ako sa bude náš malý pán volať?” spýta sa šťastne Sírius.

Ticho sa zasmejem. On sám sa ešte chová ako malý. Pozriem sa na Harryho. Toto som nechal na ňom. Chcel som, aby nášmu prvorodenému synovi dal meno on.

“Adrián. Adrián Floren Marauro,” oprie sa o mňa šťastne Harry.

S úsmevom ho pobozkám do vlasov.