Harry Potter a Tajomný Strážca

IV. Vianočná Pohoda

VAROVANIE!!! Vstup 18+ alebo na vlastnú zodpovednosť!!!! :D :D  Zatiaľ sa tam ešte nič moc nedeje, ale čoskoro bude. :D

IV.

Harry

             Konečne mám za sebou prvý mesiac školy. Bol to veľmi náročný mesiac, na čom sa dosť podieľalo zverejnenie vzťahu medzi mnou a Richardom, chrabromilčanom a slizolinčanom. Slizolinčania neboli dvakrát ústretový, ale ako povedal Richi, tak sa o nich nejakým spôsobom postaral a prekvapivo dali pokoj a aj napriek môjmu statusu“Zlatého chlapca”sa ku mne začali správať celkom úctivo, aspoň čo sa týka zdravenia sa na chodbe. Chrabromilčania boli už iný kaliber. Tí tieto správy až tak dobre neprijali a ani ich nemal v podstate kto usmerniť. Okrem mojich priateľov som v závere nemal nikoho. Ginny sa však chová zo všetkých najhoršie a Chrabromile sa cítim vo väčšom nebezpečenstve než kdekoľvek inde. Vždy som pokladal Bradavice za svoj prvý a skutočný domov, ale teraz sa tu, hlavne za múrmi Chrabromilu, cítim ako vyhnanec. Opäť. Absolútne medzi svojich takzvaných priateľov nepatrím. A akoby toho nebolo málo, tak ešte aj Umbridgeová mi hrá na nervy. Bohužiaľ som sľúbil Richimu, že sa s ňou nebudem hádať a vyvolávať zbytočné konflikty. Možno je to tak lepšie. S povzdychom sa opriem o zábradlie na Astronomickej veži, kam som sa opäť prišiel skryť pred nenávistnými pohľadmi. Trhnem sebou keď sa okolo mňa obalia tuky.

“Načo myslíš?” vydýchnem si, keď zistím, že je to Richi.

“Sám neviem. Čo tu robíš?” opriem sa oňho.

“Cítil som tvoj nepokoj. Vydrž ešte chvíľu. Na konci roka Voldemort plánuje niečo veľké, ale nech sa stane čokoľvek, neodchádzaj z hradu,” pobozká ma do vlasov.

“Ako to, že toho vieš tak veľa?” zavriem oči.

“Vieš. Možno je na čase ti povedať o mne viac,” povzdychne si.

Viem, že nech povie čokoľvek, tak sa mi to príliš nebude páčiť, ale budem stáť pri ňom nech sa stane hocičo. Pevne mu chytím ruku, ako znamenie podpory.

“Meno Marauro je po mojej matke. Môj otec ma nikdy nevychovával a ani som ho nepoznal. Zato som o ňom počul na každom kroku…… Môj otec je Tom Marvollo Riddle, Lord Voldemort…… Už roky viem, že nie je mŕtvy a zbrojím proti nemu. Mám niekoľko jeho smrtijedov pod svojou kontrolou a teraz keď je späť a vie o mne, tak so slepou radosťou a naivitou sa mi zveruje so všetkým čo plánuje,” pevnejšie ma chytí.

Pravdupovediac ma to nešokovalo až tak moc ako by malo. Vedel som, že sa mi to nebude páčiť, ale to neznamená, že ho odsúdim a opustím. To nie. Nato ho až moc milujem. Otočím sa mu v náručí a chytím ho okolo krku.

“Nevadí mi to. Nepáči sa mi to, ale nič s tým neurobím. Ty nie si tvoj otec a rodičov si bohužiaľ človek nevyberie. Milujem ťa Richi. Nikdy ťa neopustím len kvôli tomu, kto je tvoj otec,” usmejem sa.

Cítim ako sa uvoľní a nežne ma pobozká. Následne ma odvedie do chrabromilskej spoločenskej miestnosti a sám odíde do Slizolinu.

Voldemortové sídlo……. Rovnaký čas…..pohľad tretej osoby……

                 Voldemort sa nadšene prechádzal po svojom sídle. Prečo tiež nie, že? Veď jeho syn sa nepozorovane dostal do Bradavic, priamo pod nos tomu starému idiotovi a nikto si to neuvedomil. Možno sa mu konečne vydarí aj jeho plán. Nato, že do tohto leta ani len netušil, že má syna, tak teraz sa to zdá ako úžasná vyhoda. Moja tajná zbraň. Aj keď ešte chudáčik nevie najnovšie aktualizácie. Neviem, neviem aký by bol jeho názor, keby vedel kde leží pravda…… A to keby ešte tušil, že moc dlho sa tešiť nebude, že jeho smrtijedi nie sú vlastne celkom jeho a že klinec do hrobu teoreticky už teraz je skutočnosť, že je svokor Harryho Pottera…. No…… Neviem či by z toho sídla neskončil šípku do vopred vykopanej jamy….. Ale zatiaľ táto skutočnosť nikomu neubližuje, tak prečo liať olej do ohňa, nie?..... Chichichi….