Harry Potter a Tajomný Strážca

XII. Dobehnutí spravodlivosťou

XII.

Harry

                   Bezbranne ležím vo veľkej posteli a snažím sa dostať z reťazí. Už mi dávno došlo, že dotyčný musel užiť všehodžús. Ten by mal každú chvíľu vyprchať.

“Tak Harry….. Za chvíľku tu budem s tebou opäť ja a už nás nikdy nič nerozdelí. Čo povieš? Nie je to skvelé. Navyše budem taká milá, že ti dovolím ti nechať toho parchanta, ktorý v tebe rastie,” usmeje sa šialene osoba za tvárou Richiho.

Nie je to Richi!

“Kto si?” spýtam sa vyčerpane.

“Ale Harry…. Bolo nám súdené byť spolu!...... Ty vieš kto som,” zašepká mi poslednú vetu do ucha.

Oči sa mi rozšíria. Mohlo ma napadnúť, že táto mrcha bude niečo takéto skúšať!

“Ako môžeš Ginny? Vieš, že ťa nikdy nebudem milovať! Milujem len svojho manžela a toho prcka vo mne, ale rozhodne nie teba!” skríknem.

Ako mohla toto všetko urobiť?

“Ty si môj Harry!” skríkne Ginny.

Chcem jej odporovať, keď v tom sa otvoria dvere. Nádejne sa na ne pozriem, ale nádej zo mňa hneď vyprchá, keď medzi dvermi uvidím Brumbála. Ten mi tu už len schádzal. V tom sa aj Ginny začne meniť.

“No…. Využitie toho vlasu malo byť iné slečna Weasleyova, ale odpustím vám, pretože sa objavila nová cesta pomsty. Akoby sa vám páčilo mať Harry bez toho bastarda, ktorý v ňom rastie?” uškrnie sa kruto Brumbál.

Mne zamrzne krv v žilách. Snáď nechcú nič urobiť môjmu malému miláčikovi!

“Ospravedlňujem sa pán riaditeľ, ale potrebovala som niečo urobiť. Väčšina z toho vyšla…… A vazvážne by sa dalo zariadiť, aby sme sa zbavili nechceného nákladu?” spýta sa koketne Ginny.

Je mi z toho zle.

“Nepribližujte sa k môjmu brušku!” snažím sa na protest dostať z reťazov, ale nikto si ma ani len nevšíma!

“Presne to máme v pláne. Teraz ho musíme previesť na ošetrovňu. Poppy už zavolala špecialistu zo Svätého Munga, aby jej pomohol vybrať vírus, ktorý má náš milovaný Harry v sebe,” usmeje sa priateľsky Brumbál.

Mne zato prejde mráz po chrbte. To je zlé… Veľmi zlé… Chudák Poppy a ten človek zo Svätého Munga. Ani len netušia, čo vlastne spôsobujú. Po tvári mi stečie jediná osamelá slza. Ani nevnímam cestu na ošetrovňu. Ako toto môžu urobiť? Moje malé zlatíčko…..toto si nezaslúži! Veď nikomu nič neurobilo! Prečo nemôže žiť!!? Richi…. Pomôž nám…..

                 Na ošetrovni uvidím ustarostnenú Poppy a neznámeho lekúzelníka.

“Pokoj pán Potter. Čoskoro bude váš problém odstránený. Ten vírus vás už viac nebude obťažovanie,” usmeje sa na mňa zmierlivo Poppy.

“Prosím…. Ne… Nerobte to,” vzlyknem.

“Ten vírus musí ísť preč. Podľa toho, čo nám riaditeľ povedal, vás ten vírus zabíja. Nemusíte sa ničoho báť. Zariadim aby to bolo rýchle a bezbolestné,” usmeje sa upokojujúco liečiteľ.

Poppy mi do krku naleje nejaký elixír, ktorý mi otupí zmysly a nemôžem sa ani pohnúť. A o rozprávaní ani nehovorím! Nezostáva mi nič iné len ticho prelievať slzy pre svoje nenarodené dieťa…..

Richard

                O šiestej večer sa mi konečne ozve Minister. Zdá sa, že všetky dôkazy, ktoré mu poskytli škriatkovia z Gringottbanky sú viac než vážne. Navyše mi Severus poslal list, v ktorom sa uvádza, že Poppy Pomfreyova od neho pýtala elixír na otupenie zmyslov, že vraj mladý pán Potter má problém, kvôli ktorému kázal riaditeľ zavolať liečiteľa zo Svätého Munga! Hneď som o tom informoval Ministra a aj o tom AKÝ druh problému Harry má, a že rozhodne to nie je nič nebezpečné! Našťastie bol minister tak duchaplný, že nečakal a zvolal tím Aurorov, z ktorými sme okamžite odišli do Bradavic.