Harry Potter a Tajomný Strážca

V. Dedičstvo

V. 

Časový skok……… 31.júl Grimmauldovo námestie….. Harry

                 “Harry,” ozve sa za mnou Síriusov hlas.

S úsmevom sa otočím a ukážem mu nech si sadne pri mňa na gauč. Sedím totiž v knižnici, kam som sa už pred pár hodinami skryl od ostatných, ktorí prišli na moju, v podstate nechcenú, oslavu šestnástich narodenín. Absolútne ma to nebaví. Tento rok bol pri konci náročný. Umbridgeová chytila Hermionu a jej klub rebelov, na čom som sa veľmi bavil. Nie som na to dvakrát hrdý, ale……. Priznajme si…. Nemohlo to dopadnúť lepšie! Na konci roka ku mne opäť doliezla aj ona a aj Ron, ale už s nimi nechcem mať nič spoločné. Aby ma pre každú sprostosť nechali tak… To nie sú priatelia. Bohužiaľ som im naoko musel odpustiť, ale čo…. Ešte k tomu aj Ginny opäť doliezla a začala sa chovať ako by sa nič nestalo, obzvlášť po tom, čo ma od začiatku roka úplne ignorovala a iba sa mi snažila uškodiť. Nie čo tu nesedí…. Navyše Voldemort dal o sebe vedieť na ministerstve. Uškrniem sa keď si spomeniem na výraz Ministra v dennom prorokovi. Konečne musel priznať že som hovoril pravdu a verejne sa ospravedlnil, čo mu nebolo moc pochuti. Zavriem knihu, ktorú som doteraz čítal a pozriem sa na môjho krstného otca. Som neskutočne vďačný, že mi Richi zakázal ísť na ministerstvo keď som mal videnie. Richi povedal, že sa otvárajú moje schopnosti a že keby som išiel na ministerstvo, tak by sa splnilo to, že Sírius zomrie, ale tým že som tam nešiel a nechal veciam voľný priebeh, tak sa nič nestalo. Sírius na ministerstvo ani len nešiel. Musím sa naučiť rozumieť mojim schopnostiam. Aj keď vlastne ešte úplne neviem, čo za schopnosť budem mať.

“Ahoj, Sírius. Prečo nie si na oslave?” usmejem sa.

“To isté sa môžem pýtať ja teba. Oslava už skončila a všetci odišli domov. Prečo si odišiel? Si v poriadku?” chytí ma za ruku.

“Som v pohode. Možno trochu nervózny, ale v pohode,” stisnem mu ruku.

“Dnes v noci by si mal dostať dedičstvo. Myslím na to stále….. Brumbál chce aby som ťa vrátil k tvojim príbuzným už dnes. Nechcel počuť žiadne námietky, ale Rémus ho nakoniec presvedčil, aby sme ťa tam odviedli až ráno,” povzdychne si Siri.

“Nerob si starosti Siri. Všetko bude v poriadku. U Dursleyovcov som od začiatku leta nebol. Prišiel som tam len pár minút pred tým, než ma mali vyzdvihnúť. Kúpil som si jedno sídlo. Dostatočne veľké, aby som tam mohol vychovávať svoje deti a mať rodinu. Už minulý rok na začiatku leta som išiel ku Gringottovým a prevzal som svoje dedičstvo po rodičoch. Kúpil som si tiež toto sídlo z nejakého vnútorného nutkania, o ktorom teraz viem, že pochádza z môjho dedičstva. Moje telo sa dlho pripravovalo na to, čo má prísť dnes v noci. Do môjho sídla vás zoberiem zo sebou. Nechaj, ak chceš, Grimmauldové námestie Brumbálovi a poďte so mnou a Richim do môjho sídla. A keď sme pri tom, dnes večer, asi za hodinu, príde Richi, aby mi pomohol prejsť dedičstvom. Keby sa niečo zvrtlo, tak budem potrebovať jeho pomoc,” pousmejem sa.

“Dobre. Aspoň konečne spoznám tvojho tajného milenca, ktorý kvôli tebe išiel ešte aj do Bradavic. A bol by som rád, keby som s Rémusom mohol prísť do tvojho domu. Toto miesto už nemôžem ani cítiť,” zasmeje sa Sírius.

S radosťou ho objímem. Za posledný rok, odkedy som jemu a Rémusovi povedal pravdu o svojom “pôvode” a podelil som sa s nimi o tajomstvá, tak Sírius sa veľmi zmenil k lepšiemu. Už nie je ten bláznivý pes, ktorý ušiel z Azkabanu. Teraz mi je veľmi ako starší brat. Objímem ho.

“Tak. Teraz mi povedz jednú vec…” pozrie sa na mňa vážne Sírius.

Prekvapí ma to.

“Čo by si chcel vedieť?” spýtam sa.