Harry Potter a Tajomný Strážca

XI. (NE)bezpečie

XI.

Harry

                  Zobudím sa na slnečné lúče. Po vyčarovaní Tempus som zistil, že je jedenásť. Dnes ráno som sa cítil skutočne zle. Po hodine strávenej na záchode sa nakoniec Ron zmiloval a išiel na ošetrovňu za pani Pomfreyovou, ktorá ma nechala dnes na izbe. Som jej za to vďačný. Dnes by som kvôli nevoľnosti nič nezvládol. Ani jesť mi nechutí. Ešte hodinu ležím v posteli než sa rozhodnem ísť na obed, aby sa Draco zbytočne nebál kde som. Keď vyjdem von cez portrét Tučnej Lady tak narazím do profesora Snapea. Aspoň to nie je Mcgonagalová.

“Pán Potter. Poďte so mnou,” privrie oči na Tučnú Lady.

Bez komentárov sa za ním rozídem do žalárov. V jednej z tmavých chodieb, kde nás nemôžu ani obrazy počuť sa na mňa otočí.

“Ste v poriadku? Dnes ste sa neukázali na mojej hodine a čo som počul od Draca, tak ani na žiadnej inej v tento deň,” pozrie sa na mňa pozorne.

Povzdychnem si. Mohol som si myslieť, že Draco bude vyšilovať.

“Som v poriadku. Len dneska som sa cítil nesmierne zle, tak som zostal na koľaji. Ron sa zmiloval a išiel k madam Pomfreyovej pre ospravedlnenku, že sa necítim dobre,” vysvetlím.

“Elixír čo som Vám dal Vám nepomáha?” zamračí sa Snape.

“Pomáhal, ale dneska mi z neho bolo viac zle než keď ho neužijem. Niečo sa deje,” pozriem sa naňho.

Ťažko sa opriem o stenu, ako mi opäť príde mdlo. Snape ma podoprie. Podá mi nejaký elixír a ja ho bez otázok vypijem. O pár minút som už v poriadku, tak kúsok ustúpim.

“Lepšie?”

“Oveľa. Ďakujem,” usmejem sa.

“Zdá sa, že vaše dieťa zosilnelo, preto vám predchádzajúci elixír uškodil. Večer príďte za mnou. Dám vám várku nového, silnejšieho elixíru,” povie s pokojom.

“V poriadku. Ďakujem vám za všetko,” prikývnem a šťastne odídem preč.

Teraz som už fakt hladný. Spokojne prídem do Veľkej siene a sadnem si za Chrabromilský stôl. Mám šťastie, že je tu ešte toľko jedla…… Keď nakoniec odchádzam zo siene a Draco je konečne spokojný, že ma vidí tak sa s pokojom v duši odoberiem prejsť popri jazeru. Dnes je skutočne krásny deň…..

Ginny

                 Je už pomaly šesť večer a vonku tma ako vo vreci. Celý deň som čakala na to keď bude správny čas dostať Harryho. Už zajtra je spln, to znamená, že mám na to posledný večer a posledný pokus. Až na to, že Harry sa ešte stále nevrátil z vonku! Od obeda je Merlin vie kde! Všehodžús mi prišiel, tak ako som očakávala, už ráno. Jeden jediný vlas, ktorý som doňho hodila pred pár minútami snáď bude užitočný. Tento plán mi už musí vyjsť! Proste musí!!!! Budeš môj malý otrok Harry Potter! Z môjho rozptýlenia ma prebudia kroky. Zameriam sa na Temnú chodbu. Práve teraz sa tu nikto nenachádza. Všetci sú ponorený do svojich vlastných záležitosti, takže nebudú žiadny svedkovia. Rýchlo vypijem elixír a chvíľu čakám. Škoda, že má trvácnosť len niečo okolo trištvrte hodiny. Silnejší vraj Majster nevie uvariť. Neverím mu zas až toľko, ale tento bude úplne na moje plány stačiť. Onedlho už uvidím na chodbe moju lásku. S uškrnom vyjdem z mojej skrýše a už s úsmevom sa priblížim k zamyslenému Harrymu.

“Ahoj Láska,” usmejem sa.

“Richi? Čo tu robíš? Mal si byť predsa na panstve!” usmeje sa šťastne a objíme ma.